ZVOLEN. Optimistické očakávania našich poľnohospodárov sa s pribúdajúcimi daždivými dňami znižujú. Napriek tomu niektorí tvrdia, že priemerný rok by mohol vyjsť.
Obilie na poliach sa pýta pod strechu, no dostať ho tam nie je jednoduché. Navyše to, ktoré zľahlo po búrkach a prudkých dažďoch, začína klíčiť priamo z klasov. Veď podmienky má ideálne, vlhkosť je vysoká, noci teplé...
Slušná úroda
„Úrody sú perfektné, napríklad v repke dosahujeme priemery ako vo Francúzsku,“ zhodnotil Ondrej Šmál, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo Zvolene. Dôvody dobrej úrody vidí vo vhodnom rozložení vlahy cez vegetačné obdobie. To je vraj kľúčové.
Zvolenské pracovisko Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory má pod sebou okresy Zvolen, Detva, Žarnovica a Žiar nad Hronom.
Z toho, čo sa podarilo doteraz zobrať v týchto regiónoch, má napríklad ozimný jačmeň priemerne 4,47 tony na hektár. Pri pšenici je to dokonca o jednu tonu lepšie. Repka, ktorej je po pšenici na poliach zasiatej najviac, dosahovala 3,41 tony na hektár, čo je tiež slušná úroda.
Radosť zo slušnej úrody ale kalí počasie, ktoré v uplynulých dňoch bráni poľnohospodárom pokračovať v žatevných prácach. Kým pri ozimnom jačmeni sa podarilo dostať pod strechu viac ako polovicu úrody, pri pšenici to bolo začiatkom minulého týždňa iba okolo dvanásť percent. Najlepšie je na tom repka, pri ktorej stihli spracovať okolo sedemdesiat percent úrody.
Bez sušenia to niekedy nejde
„To čo sa mohlo dobre predať, ako napríklad kvalitná potravinárska pšenica, jačmeň sladovnícky či raž, ktorú sme ani nezačali zberať, sa dažďom vyplavuje,“ vysvetľuje Šmál. Tohtoročná žatva sa nám podľa neho ukazuje v mokrom variante, čím sa veľmi zvyšujú náklady.
V minulosti bývali väčšinou suché roky, teraz máme problém so sušením obilia. Sušičiek je málo, obilie sa vozí na sušenie aj do Lučenca. Doprava a aj samotné sušenie všetko predražuje. Zvýšené náklady uberajú družstvám z tržieb.
Keď je vlhkosť nad štrnásť percent, bez sušenia sa žatva nezaobíde. Čakať sa nedá, pretože obilie začnú napádať plesne. Obilie musí dýchať.
Premočené polia znamenajú veľké komplikácie pre kombajnistov. Keď sa aj dá robiť, musia ísť pomaly, lištu tlačiť čo najnižšie. „A o to, čo sa z polí zoberie, sa musí poľnohospodár hneď starať, to znamená neustále prehadzovať a sušiť,“ vysvetľuje Šmál.
Bez potravinárskej pšenice
„V našom regióne hádam pršalo najviac,“ povzdychol si konateľ detvianskeho Agrosevu Martin Malatinec. Firma stihla do minulého týždňa dostať pod strechu iba repku a ozimný jačmeň. Ostatné obilniny mali minulý týždeň pozbierané asi na dvadsať percent. Za posledných desať rokov si na takéto daždivé leto nespomínal. Už teraz vidieť, že komplikovaná žatva sa podpíše pod predaj obilnín.
„Škody sú už teraz, pretože potravinárska pšenica nie je v tomto regióne žiadna a ani nebude,“ vysvetlil Malatinec. Ďalšie straty na úrode budú z polí, na ktorých sú plodiny zváľané.
Rok sa pritom ukazoval ako dobrý. To potvrdil aj šéf Agrosevu, posledný mesiac sľubný výsledok načisto pokazil.
Šťastie mali tí, čo žatvu stihli urobiť ešte pred obdobím búrok a dažďov.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milana Semančíka je tohtoročná žatva na Slovensku svojím spôsobom špecifická, pretože poľnohospodári síce začali žatvu s približne s dvojtýždňovým predstihom oproti vlaňajšku, ale v súčasnosti sa tento predstih stratil v dôsledku premenlivého počasia.
