Sobota, 21. október, 2017 | Meniny má Uršuľa
Pridajte si svoje mesto

Kamenné gule nie sú záhadou

Dobrovoľníci z celého sveta sa v rámci projektu Krok za krokom k záchrane hradu Čabraď – aby sa nám sýpka nerozsypala zapojili posledný júlový týždeň do záchranných prác na Čabradskom hrade.

Kamenné gule na Čabradskom hrade.(Zdroj: ALBERT LOYDL)

ČABRADSKÝ VRBOVOK. Spektrum dobrovoľníkov bolo skutočne pestré. Prišli z Japonska, Grécka, Južnej Kórey, Talianska, Česka, Nemecka a Francúzska. Projekt Krok za krokom vypracovalo združenie Rondel v spolupráci s organizáciou Inex Slovakia.

Práci dobrovoľníkov predchádzal dvojtýždňový archeologický výskum, pri ktorom sa okrem nespočetného množstva črepov podarilo objaviť aj päť kamenných gúľ.

Kamenné gule na hrade nie sú žiadnym veľkým prekvapením. Niektoré boli vždy dobre viditeľné v múroch asi v osemmetrovej výške.

„Dve sú v prvej bašte na západnej strane, dve zasa na dolnom hrade,“ hovorí Albert Loydl, s ktorým sa stretávame v preplnenej kancelárii archeológov.

Loydl je v prípade Čabradského hradu dôležitou persónou. Pracuje medzi zvolenskými archeológmi ako technik výskumu a zároveň je aj zakladateľom a súčasne predsedom združenia Rondel, ktoré sa roky snaží o záchranu tohto skvostu Hontu.

cabrad4_490.jpg

Zahraniční dobrovoľníci pri škárovaní muriva na hrade. FOTO: ALBERT LOYDL

Kamenné gule majú v priemere okolo pol metra. Osem je zamurovaných a päť našli teraz. „Tieto boli možno tiež zamurované v portáli brány a spadli spolu s ním, alebo ich vôbec nepoužili do muriva a len ich vyhodili do priekopy,“ predpokladá.

Kamenné strely

Vysekať z kameňa guľu, to dá prácu aj dnes. Keď si predstavíme, za akých podmienok a s akými nástrojmi ich robili remeselníci v minulosti...

Úvahy nás privádzajú k účelu kamenných gúľ. Čakáme niečo tajomné, možno až mysteriózne, no odpoveď je až príliš prozaická.

Archeológovia predpokladajú, že gule sú strelami, ktoré sa kedysi používali pri dobývaní hradu. Plnili sa nimi rôzne mechanické vrhače a neskôr delá či mažiare.

Malý detail, nemali by takéto gule byť na strane nepriateľa, ktorý sa snažil hrad dobyť? „V listinách je spomenuté, ako po dobytí hradu dal nový majiteľ vyzbierať všetky vystrelené gule. Samozrejme, je otázne či sú to práve tieto,“ uvažuje s nami Loydl. Viac vraj môže ukázať podrobnejší archívny výskum.

Zamurované kamenné gule nie sú viditeľné iba v Čabradskom hrade, podobné nájdeme aj na iných hradoch, nie však až v takomto množstve.

Trinásť kamenných gúľ nie je veľa pre dobýjanie hradu, aspoň na prvý pohľad nie. Albert Loydl tento počet považuje za dostatočný, veď frekvencia výstrelov bola vtedy veľmi malá – možno dve gule za jeden deň. „Hlaveň musela vy-chladnúť, vyčistili ju a až potom mohli znovu vložiť prachovú náplň. Prvé mažiare mali veľmi slabú kadenciu streľby, nehovoriac o tom, že veľakrát hlaveň pri výstrele roztrhlo,“ vysvetľuje.

Nepriateľ sa strelami snažil rozbiť strechy, narušiť hradby, skrátka spôsobiť obrancom škody.

Vrhacími zariadeniami sa často do hradu hádzali aj výkaly, prípadne mŕtvoly, len preto, aby tam zavliekli nejakú infekciu a donútili obrancov vzdať sa.

Opravy

Popri piatich guliach archeológovia vykopali nielen tisícky črepov, no napríklad aj chlebovú pec. Objavili ju pod sutinami, spolu s kozubom vytvárala kuchynský kútik.

Práce je na hrade viac ako dosť, no momentálne je pre Rondel prioritou napísanie projektu na získanie finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na sanovanie južnej fasády tretej vstupnej brány. Odkryli aj základy, takže vedia, v akom stave sú.

Zrekonštruovať musia celý portál a následne stabilizovať korunu múru, aby nedošlo k ohrozeniu nielen samotnej stavby, ale najmä návštevníkov hradu.

Pred dvoma rokmi opravovali tretiu bránu, kde je dobre zachovaný suterén.

„To je trochu netradičné, pretože stropnú klenbu robili za pomoci obrovského prúteného koša. Asi nemali dosť reziva, v okolí nie je veľa ihličnatých lesov, a tak celé debnenie uplietli z prútia. Na klenbe ostalo po ňom viacero odtlačkov,“ vysvetľuje Loydl.

Zrekonštruovaná je aj druhá vstupná brána, ktorá slúži ako základňa dobrovoľníkov a sklad materiálu.

cabrad3_490.jpg

Študenti archeológie z Budapešti v sonde pred 3. bránou. FOTO: ALBERT LOYDL

Riešili tiež niekoľko fragmentov vonkajšieho opevnenia a na bastióne opravili strieľne. A ešte statické poruchy, teda miesta, kde je vypadnuté murivo.

„Ono to možno vyzerá tak, že skáčeme z jedného miesta na druhé, no obyčajne sa snažíme riešiť to, čo je akútne a ďalšie veci presúvame do nasledujúcej sezóny,“ dodáva. Zároveň nechcú, aby hrad vyzeral ako jedno veľké stavenisko, a tak sa každý rok sústredia na inú časť.

Projekt Krok za krokom, ktorý združenie Rondel pripravilo s nadáciou Pontis, sa tento rok sústredil na sýpku, čo je asi najmladšia stavba na hrade, ktorá prežila jeho skazu. Zanikla až niekedy v medzivojnovom období. Sýpku dlho využívali obyvatelia, ktorí žili v podhradí. Dolina je vlhká, polia boli na kopcoch, a preto sa im veľmi dobre hodil skladovací priestor na polceste medzi poľom a domami.

cabrad2_490.jpg

Dobrovoľníci dopĺňajú chýbajúcu maltu v klenbe pivničky pod sýpkou. FOTO: ALBERT LOYDL

Čabradský hrad patrí obci Čabradský Vrbovok. Obec je malá, sama na opravu peniaze nemá. Veď aj keď sa na ňom pracuje rok čo rok, je to iba percentom skutočnej potreby hradu.

Archeologický výskum na hrade financovalo ministerstvo kultúry v rámci dotačného programu Obnov si svoj dom. Žiadateľom dotácie bola práve obec Čabradský Vrbovok a realizátorom výskumu Archeologický ústav SAV pod vedením Jána Beljaka a Maxima Mordovina. Základ výskumného tímu tvorili študenti archeológie z Katedry archeológie stredoveku Univerzity Lóranda Eötvösa v Budapešti a, samozrejme, členovia združenia Rondel.

Návštevníci

Čabraď objavuje čoraz viac turistov. Nie všetkých výskumníci radi vidia na hrade. „Niektorí ľudia tam robia doslova skazu. Lozia po múroch, zhadzujú skaly, poniektorí zasa behajú v hrade na motorkách alebo štvorkolkách. Taktiež ich musíme upozorňovať, že keď si na hrad prídu oddýchnuť a popri tom niečo zjedia, aby si za sebou upratali. Malo by to byť samozrejmosťou, no nie je,“ dopĺňa Loydl. Pred začiatkom sezóny na jar museli celý areál najprv zbaviť odpadkov, vyzbierali ich za dvanásť vriec.

„Na jednej strane nás teší, že sa hrad dostáva do povedomia ľudí, veď niektorí ani v Krupine nevedeli, že tu existuje nejaký hrad Čabraď, na druhej strane to prináša aj takéto negatíva,“ vysvetľuje.

Hrad si našu pozornosť zaslúži, podľa Loydla je asi jediným na Slovensku, z ktorého nie je výhľad na nejaké civilizačné prvky. Žiadne cesty, sídliská, železnice, fabriky... Je v takej prírode, ako bol pred dvesto rokmi.

Neprítomnosť elektrickej energie dáva „lepšie pochopenie“ aj murárskym prácam. „Maltu miešame ručne motykou vo fúriku,“ dodá s úsmevom Albert Loydl. A to má tiež svoje čaro.


  1. Krupinčania blokovali cestu, kamióny uviazli v kilometrových kolónach Foto 1 025
  2. Mestská polícia našla nezvestného tínedžera 420
  3. Detva odvolala trénera, Kapustu nahradí skúsený kormidelník 241
  4. Polícia pátra po nezvestnej Timei 100
  5. Hokejovú reprezentáciu SR do 18 rokov čaká kemp v Detve 94
  6. Voľby do VÚC 2017 Zvolen: Zoznam kandidátov na poslancov 87
  7. HKM Zvolen rozhodol o triumfe nad Liptákmi v poslednej tretine Foto 87
  8. Kríza pokračuje, Detva doma dostala poriadny debakel od Nitry 84
  9. Prípad vraždy majiteľa pohrebníctva čaká na rozsudok 72
  10. Detva rokovala o príchode nového investora 68

Najčítanejšie správy

Zvolen

Krupinčania blokovali cestu, kamióny uviazli v kilometrových kolónach

Petičný výbor pritvrdil, cestu blokovali dve hodiny bez prestávky.

Mestská polícia našla nezvestného tínedžera

Po chlapcovi vyhlásili pátranie. Pri jeho nájdení pomohli bezpečnostné kamery.

Detva odvolala trénera, Kapustu nahradí skúsený kormidelník

Po piatkovej vysokej domácej prehre s Nitrou, klub odvolal trénera Kapustu. Spoznali sme už aj meno jeho nástupcu.

Polícia pátra po nezvestnej Timei

Dievčina je nezvestná už takmer dva týždne.

Hokejovú reprezentáciu SR do 18 rokov čaká kemp v Detve

Slovenská hokejová reprezentácia do 18 rokov absolvuje počas nasledujúceho týždňa (24. - 26. októbra) tréningový kemp v Detve, premiérovo pod vedením nového kormidelníka Viliama Čacha.

Blízke regióny

Máme slovenský rekord? Dvojica zo Sitna dohliadla poriadne ďaleko (+ FOTO)

Fotografie 260 kilometrov vzdialeného výhľadu v rakúskych Alpách sa len tak nevidia. Vhodné podmienky, znalosti, ale aj trochu šťastia na vrchole Sitna potrebovali na ich vytvorenie Dalibor Výberči a Ivo Ivan.

Muža zo studne zachraňovali hasiči. Prevážal ho vrtuľník

Do obce Repište letel záchranársky vrtuľník.

Aktuálne: Na R1 blízko McDonaldu sa zrazili tri autá a kamión, hlásia jedno zranenie

Na mieste sú hasiči, zdravotnícki záchranári a polícia. Počítajte s obmedzeniami v doprave.

Hľadajú podozrivých z krádeže, zachytili ich kamerou

Polícia žiada o pomoc pri pátraní po mužovi a žene podozrivých z krádeže v nákupnom centre v Liptovskom Mikuláši.

Všetky správy

Minúta po minúte: V Česku vedie Babiš, extrémistov predbehla ODS

Česi rozhodli o smerovaní krajiny, voľby vyhralo s veľkým náskokom hnutie ANO.

Nedalo sa ho zachrániť, málokedy bol triezvy. Zadlžený Johnny Depp pôjde na súd

Má problém s matematikou, vravia jeho bývalí manažéri.

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.

Prieskum: Lunter by v banskobystrickej župe získal vyše päťdesiat percent

V žilinskej župe sa ukazuje tesný súboj medzi Blanárom zo Smeru a Jurinovou, kandidátkou opozície.

Katalánci vzali banky útokom, na protest z nich vyberajú peniaze

Vyberali väčšinou 150 a 160 eur. Tieto sumy sú najbližšie číslu 155 odkazujúcemu na článok španielskej ústavy, ktorým chce vláda odobrať Katalánsku niektoré autonómne právomoci.

Kam vyraziť