Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela
Pridajte si svoje mesto

Kamenné gule nie sú záhadou

Dobrovoľníci z celého sveta sa v rámci projektu Krok za krokom k záchrane hradu Čabraď – aby sa nám sýpka nerozsypala zapojili posledný júlový týždeň do záchranných prác na Čabradskom hrade.

Kamenné gule na Čabradskom hrade.(Zdroj: ALBERT LOYDL)

ČABRADSKÝ VRBOVOK. Spektrum dobrovoľníkov bolo skutočne pestré. Prišli z Japonska, Grécka, Južnej Kórey, Talianska, Česka, Nemecka a Francúzska. Projekt Krok za krokom vypracovalo združenie Rondel v spolupráci s organizáciou Inex Slovakia.

Práci dobrovoľníkov predchádzal dvojtýždňový archeologický výskum, pri ktorom sa okrem nespočetného množstva črepov podarilo objaviť aj päť kamenných gúľ.

Kamenné gule na hrade nie sú žiadnym veľkým prekvapením. Niektoré boli vždy dobre viditeľné v múroch asi v osemmetrovej výške.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Dve sú v prvej bašte na západnej strane, dve zasa na dolnom hrade,“ hovorí Albert Loydl, s ktorým sa stretávame v preplnenej kancelárii archeológov.

Loydl je v prípade Čabradského hradu dôležitou persónou. Pracuje medzi zvolenskými archeológmi ako technik výskumu a zároveň je aj zakladateľom a súčasne predsedom združenia Rondel, ktoré sa roky snaží o záchranu tohto skvostu Hontu.

cabrad4_490.jpg

Zahraniční dobrovoľníci pri škárovaní muriva na hrade. FOTO: ALBERT LOYDL

Kamenné gule majú v priemere okolo pol metra. Osem je zamurovaných a päť našli teraz. „Tieto boli možno tiež zamurované v portáli brány a spadli spolu s ním, alebo ich vôbec nepoužili do muriva a len ich vyhodili do priekopy,“ predpokladá.

Kamenné strely

Vysekať z kameňa guľu, to dá prácu aj dnes. Keď si predstavíme, za akých podmienok a s akými nástrojmi ich robili remeselníci v minulosti...

Úvahy nás privádzajú k účelu kamenných gúľ. Čakáme niečo tajomné, možno až mysteriózne, no odpoveď je až príliš prozaická.

Archeológovia predpokladajú, že gule sú strelami, ktoré sa kedysi používali pri dobývaní hradu. Plnili sa nimi rôzne mechanické vrhače a neskôr delá či mažiare.

Malý detail, nemali by takéto gule byť na strane nepriateľa, ktorý sa snažil hrad dobyť? „V listinách je spomenuté, ako po dobytí hradu dal nový majiteľ vyzbierať všetky vystrelené gule. Samozrejme, je otázne či sú to práve tieto,“ uvažuje s nami Loydl. Viac vraj môže ukázať podrobnejší archívny výskum.

Zamurované kamenné gule nie sú viditeľné iba v Čabradskom hrade, podobné nájdeme aj na iných hradoch, nie však až v takomto množstve.

Trinásť kamenných gúľ nie je veľa pre dobýjanie hradu, aspoň na prvý pohľad nie. Albert Loydl tento počet považuje za dostatočný, veď frekvencia výstrelov bola vtedy veľmi malá – možno dve gule za jeden deň. „Hlaveň musela vy-chladnúť, vyčistili ju a až potom mohli znovu vložiť prachovú náplň. Prvé mažiare mali veľmi slabú kadenciu streľby, nehovoriac o tom, že veľakrát hlaveň pri výstrele roztrhlo,“ vysvetľuje.

Nepriateľ sa strelami snažil rozbiť strechy, narušiť hradby, skrátka spôsobiť obrancom škody.

Vrhacími zariadeniami sa často do hradu hádzali aj výkaly, prípadne mŕtvoly, len preto, aby tam zavliekli nejakú infekciu a donútili obrancov vzdať sa.

Opravy

Popri piatich guliach archeológovia vykopali nielen tisícky črepov, no napríklad aj chlebovú pec. Objavili ju pod sutinami, spolu s kozubom vytvárala kuchynský kútik.

Práce je na hrade viac ako dosť, no momentálne je pre Rondel prioritou napísanie projektu na získanie finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na sanovanie južnej fasády tretej vstupnej brány. Odkryli aj základy, takže vedia, v akom stave sú.

Zrekonštruovať musia celý portál a následne stabilizovať korunu múru, aby nedošlo k ohrozeniu nielen samotnej stavby, ale najmä návštevníkov hradu.

Pred dvoma rokmi opravovali tretiu bránu, kde je dobre zachovaný suterén.

„To je trochu netradičné, pretože stropnú klenbu robili za pomoci obrovského prúteného koša. Asi nemali dosť reziva, v okolí nie je veľa ihličnatých lesov, a tak celé debnenie uplietli z prútia. Na klenbe ostalo po ňom viacero odtlačkov,“ vysvetľuje Loydl.

Zrekonštruovaná je aj druhá vstupná brána, ktorá slúži ako základňa dobrovoľníkov a sklad materiálu.

cabrad3_490.jpg

Študenti archeológie z Budapešti v sonde pred 3. bránou. FOTO: ALBERT LOYDL

Riešili tiež niekoľko fragmentov vonkajšieho opevnenia a na bastióne opravili strieľne. A ešte statické poruchy, teda miesta, kde je vypadnuté murivo.

„Ono to možno vyzerá tak, že skáčeme z jedného miesta na druhé, no obyčajne sa snažíme riešiť to, čo je akútne a ďalšie veci presúvame do nasledujúcej sezóny,“ dodáva. Zároveň nechcú, aby hrad vyzeral ako jedno veľké stavenisko, a tak sa každý rok sústredia na inú časť.

Projekt Krok za krokom, ktorý združenie Rondel pripravilo s nadáciou Pontis, sa tento rok sústredil na sýpku, čo je asi najmladšia stavba na hrade, ktorá prežila jeho skazu. Zanikla až niekedy v medzivojnovom období. Sýpku dlho využívali obyvatelia, ktorí žili v podhradí. Dolina je vlhká, polia boli na kopcoch, a preto sa im veľmi dobre hodil skladovací priestor na polceste medzi poľom a domami.

cabrad2_490.jpg

Dobrovoľníci dopĺňajú chýbajúcu maltu v klenbe pivničky pod sýpkou. FOTO: ALBERT LOYDL

Čabradský hrad patrí obci Čabradský Vrbovok. Obec je malá, sama na opravu peniaze nemá. Veď aj keď sa na ňom pracuje rok čo rok, je to iba percentom skutočnej potreby hradu.

Archeologický výskum na hrade financovalo ministerstvo kultúry v rámci dotačného programu Obnov si svoj dom. Žiadateľom dotácie bola práve obec Čabradský Vrbovok a realizátorom výskumu Archeologický ústav SAV pod vedením Jána Beljaka a Maxima Mordovina. Základ výskumného tímu tvorili študenti archeológie z Katedry archeológie stredoveku Univerzity Lóranda Eötvösa v Budapešti a, samozrejme, členovia združenia Rondel.

Návštevníci

Čabraď objavuje čoraz viac turistov. Nie všetkých výskumníci radi vidia na hrade. „Niektorí ľudia tam robia doslova skazu. Lozia po múroch, zhadzujú skaly, poniektorí zasa behajú v hrade na motorkách alebo štvorkolkách. Taktiež ich musíme upozorňovať, že keď si na hrad prídu oddýchnuť a popri tom niečo zjedia, aby si za sebou upratali. Malo by to byť samozrejmosťou, no nie je,“ dopĺňa Loydl. Pred začiatkom sezóny na jar museli celý areál najprv zbaviť odpadkov, vyzbierali ich za dvanásť vriec.

„Na jednej strane nás teší, že sa hrad dostáva do povedomia ľudí, veď niektorí ani v Krupine nevedeli, že tu existuje nejaký hrad Čabraď, na druhej strane to prináša aj takéto negatíva,“ vysvetľuje.

Hrad si našu pozornosť zaslúži, podľa Loydla je asi jediným na Slovensku, z ktorého nie je výhľad na nejaké civilizačné prvky. Žiadne cesty, sídliská, železnice, fabriky... Je v takej prírode, ako bol pred dvesto rokmi.

Neprítomnosť elektrickej energie dáva „lepšie pochopenie“ aj murárskym prácam. „Maltu miešame ručne motykou vo fúriku,“ dodá s úsmevom Albert Loydl. A to má tiež svoje čaro.


  1. Sliačsky prameň je v strednej Európe ojedinelý Foto 392
  2. Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes 288
  3. Vo Zvolene rastie veľký tenisový talent, Samuel Melaga dvojnásobným majstrom Slovenska 235
  4. Cestu smrti nahradila iná 214
  5. Zvolenský zámok prichádza s novými podujatiami Foto 141
  6. Karol L. Zachar prežil v Babinej rané detstvo 108
  7. Vzácnu rodinnú hrobku zachraňuje mesto Foto 83
  8. Zvolenskí volejbalisti cestovali z Trenčína s víťazstvom 42
  9. Dudinský rekord: Prácu nemá iba 27 zo 756 ľudí 40
  10. Fínsky brankár Nieminen vo Zvolene skončil 38

Najčítanejšie správy

Zvolen

Sliačsky prameň je v strednej Európe ojedinelý

Minerálne vody, vyvierajúce v kúpeľoch Sliač, využívali ľudia už v stredoveku.

Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes

Že sa bude aktívne venovať tancu, začala tušiť v poslednom ročníku gymnázia, keď dostala od osvetového strediska možnosť diaľkovo študovať školu pre učiteľov tanca.

Vo Zvolene rastie veľký tenisový talent, Samuel Melaga dvojnásobným majstrom Slovenska

Dve zlaté medaily z majstrovstiev Slovenska v tenise priniesol domov do Zvolena 12-ročný Samuel Melaga.

Cestu smrti nahradila iná

Na cestách regiónu zomrelo vlani deväť ľudí. Okresu Detva patrí prím z hľadiska požitia alkoholických nápojov vinníkom dopravnej nehody.

Zvolenský zámok prichádza s novými podujatiami

Zámok vás pohostí. Umením pre malých aj veľkých.

Blízke regióny

Policajná naháňačka: Pred súdom dnes prehovorili strelec aj posádka unikajúceho auta

Obžalovaný Michal unikal pred policajtmi už viackrát, jeho posledná jazda v júni 2017 sa však skončila tragicky pre Tomáša (†17). Toho zasiahla policajná strela na zadnom sedadle.

Bystrica chystá veľké privítanie Anastasie Kuzminovej na 1. marca

Presný program mesto upresní v najbližších dňoch.

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

V Banskobystrickom kraji môžu ľudia o komfortnom cestovaní len snívať

Filip Hlubocký: Železničná infraštruktúra je v dezolátnom stave. Už desiatky rokov sa nepostavil kilometer trate.

Starostovia 85 obcí z Gemera - Malohontu sú nespokojní s prípravou R2

Predstavitelia samospráv žiadajú premiéra, aby preveril, prečo sa stanovené ciele neplnia.

Všetky správy

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Kam sa posunula slovenská hokejová reprezentácia od posledného šampionátu v Kolíne? Slováci našli systém, disciplínu ešte nie.

Česi porazili USA a postúpili už do semifinále

Do olympijského turnaja vstúpili rozpačito.

Medailu môžu získať po 42 rokoch. Nemci senzačne vyradili Švédov

O medaily budú v Pjongčangu okrem Nemcov bojovať aj Rusi, Česi a Kanaďania.

Spevák Špaňo vyfackal na ceste mladíka. Ako na celú vec pozerá zákon?

Pokutu môže vodič dostať aj za vztýčený prostredník či neoprávnené trúbenie.