ZVOLEN. Koľko máme bocianov, to na Slovensku zisťujeme každý rok. Koľko je ich na svete, sa ráta iba každých desať rokov. Na svete – v tomto prípade znamená vo viac ako štyridsiatich krajinách Európy, Ázie a severnej Afriky.
Keď začali mláďatá opúšťať hniezda, nastal správny čas na ich spočítanie. Zapojiť sa mohli všetci obyvatelia, ktorí majú vo svojom okolí hniezdo bociana.
Nárast populácie
„Prvé sčítanie bociana bieleho sa v areáli jeho hniezdneho rozšírenia uskutočnilo v roku 1934. Dalo významný základ pre poznanie vtedajšieho stavu populácie v Európe.
Od roku 1974 boli opätovne organizované sčítacie akcie v desaťročných intervaloch. Posledné sčítanie bolo v rokoch 2004 a 2005 (rok 2005 bol doplnkový pre krajiny, kde sa nestihlo v roku 2004 bociany sčítať). Výsledky 6. medzinárodného sčítania hovoria o existencii 233 000 párov bociana. Svedčia o celkovom náraste populácie zo 166 000 párov zistených v roku 1994 až o 40 percent.
Stabilný stav
„V našom regióne je stabilný stav, čo je dobré, pretože my máme bocianov relatívne dosť,“ hovorí ornitológ Anton Krištín. Stabilný stav znamená, že aj keď niekde hniezdo zanikne, prípadne ho pár neobsadí, inde pribudne nové hniezdo. Dôvody vidí Krištín aj v spôsobe hospodárenia na našich poliach, kde sa až tak veľa chémie nepoužíva.
Sám považuje bociana za symbol šťastia, zdravia a plodnosti. Nie nadarmo sa hovorí, že nosí deti.
Sú ľudia, pre ktorých je bocian vo dvore doslova šťastím, ďalším prekáža neporiadok pod hniezdom. Bez toho to nejde. Život bocianov produkuje aj odpadky.
Ornitológ ale zdôrazňuje, že majiteľ pozemku nemôže len tak zo svojho rozhodnutia hniezdo zlikvidovať.
Hniezdo možno iba preložiť na iné miesto, samozrejme, mimo hniezdneho obdobia. Prekládku robili pracovníci Štátnej ochrany prírody napríklad v Budči, kde vlani hniezdo spadlo. Bolo na vetráku v poľnohospodárskom družstve, podľa niektorých išlo o najväčšie hniezdo na Slovensku, malo výšku okolo dvoch metrov. Pád hniezda vtedy mladé bociany neprežili.
„Hniezdo sme prekladali na elektrický stĺp, kde sme namontovali hniezdnu podložku a dali sme tam aj výstelku. V Detvianskom okrese sa tiež museli preložiť dve hniezda, to ale robili elektrikári. My sme ich na to iba upozornili,“ hovorí zoológ Správy CHKO Poľana Vladimír Hrúz.
Do vlastných rúk
Keď sa niekde zruší hniezdo, nie je nikdy samozrejmosťou, že sa bociany dajú prehovoriť a urobia si nové na neďalekom stĺpe, kde už pripravili podložku ochranári. Takto to niekedy síce funguje, no niekedy aj nie. To čo my považujeme za dobré miesto, bocian nemusí.
Niekedy ľudia zoberú aktivitu do vlastných rúk a hniezdo zlikvidujú. V dobronivskom družstve takto spadlo hniezdo, ktoré tiež bolo na elektrických drôtoch. Asi robilo neplechu a skratovalo vedenie. „Keby sme o tom vedeli, zabezpečili by sme podložku," vysvetľuje Hrúz.
V pôsobnosti Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana je väčšina bocianích hniezd v regióne.
„V roku 2014 sme kontrolovali 35 hniezd (BB - 5 hniezd, BR – 5 hniezd, DT – 13 hniezd, ZV – 12 hniezd), pričom sme zaevidovali na troch lokalitách stavbu nového hniezda, kde ešte tento rok nebolo evidované hniezdenie,“ vysvetľuje Vladimír Hrúz.
Z uvedeného počtu hniezd bolo hniezdenie na 22 hniezdach úspešné – spolu zaevidovali 69 mláďat.
Ostatné hniezda boli buď neobsadené, alebo bociany aj prileteli na hniezdo, ale z rôznych dôvodov nehniezdili.
