DETVA. Tridsaťsedemtisíc eur dostalo mesto od Audiovizuálneho fondu, zvyšok do stotisícovej investície, ktorú bolo treba na digitalizáciu, zaplatilo mesto. Digitalizácia kina bol drahý a podľa niektorých aj zbytočný špás. Pritom ani peniaze z fondu neprišli do Detvy s úplnou samozrejmosťou.
„Už pri prvých rokovaniach na Audiovizuálnom fonde sme avizovali, že budeme premietať jedenkrát v týždni a okrem toho päťdesiat nepravidelných premietaní. Dokopy je to viac ako sto predstavení. Za takýchto podmienok nám nechceli dať peniaze. Nakoniec ich pridelili, čo nás prekvapilo,“ vysvetľuje riaditeľ Kultúrneho centra A. Sládkoviča v Detve Jozef Kulišiak.
Fond požadoval aspoň tri až štyri predstavenia v týždni. „To sa tu hralo v dobe, keď premietali Troch mušketierov alebo niečo podobné. Inak sa hrávalo dva razy do týždňa,“ dodáva riaditeľ.
Streda sa neosvedčila
„My sme malé mesto, nemožno nás porovnávať so Zvolenom či Banskou Bystricou,“ hovorí Ivan Ivan, ktorý má detvianske kino na starosti. Od techniky cez objednávanie filmov až po registračnú pokladňu.
Sála v kultúrnom centre nie je určená iba na pozeranie filmov, po rekonštrukcii ide o modernú viacúčelovú sálu, v ktorej hrajú divadlá, organizujú v nej koncerty, no slúži aj pre svadby a plesy.
V kine zo začiatku hrávali v stredu a v nedeľu, uprostred týždňa ale bola slabá návštevnosť, preto to presunuli na piatok. Nedeľné predstavenia sú pre deti.
Fantastický zvuk
Premietačka v Detve je pripravená aj na premietanie 3D filmov. O tom, či budú takéto filmy premietať, rozhodne záujem ľudí. Doplnenie na 3D by mesto vyšlo ešte 18- až 20-tisíc eur. „Treba dokúpiť zadný čip a okuliare. Zvuk je napríklad v poriadku, ide o Dolby Surround 7.1, teda najlepšiu kvalitu. Je to doslova fantázia,“ hovorí Ivan Ivan.
Vstupné je štyri eurá, čo je základná sadzba pre jednosálové kiná. Zľavu môžu spraviť napríklad pre školské predstavenia. Cenu si nevymysleli v Detve, tú určuje distribútor.
Minimálne desať ľudí
Aby sa v kine premietalo, musí prísť aspoň desať ľudí. Rentabilita je ale zabezpečená, keď je v sále aspoň tridsaťpäť divákov. „Vtedy sme na nule vo vzťahu náklady – príjmy,“ vysvetľuje Ivan. Percentuálne je to niečo nad šestnásť percent. Priemerná návštevnosť je v Detve oveľa väčšia, prekračuje 32 percent.
O každom filme si vedú podrobnú evidenciu, preto majú prehľad, o aké filmy má detviansky divák najväčší záujem. Je to taká sonda do vnútra Detvana.
Keď kino začínalo po rekonštrukcii kulturáku, na dvoch predstaveniach dosiahli návštevnosť 114 ľudí. Babovřesky videlo napríklad 192 divákov. Zaujímavosťou je, že medzi najlepšie filmy z pohľadu návštevnosti sa zaraďuje aj dokumentárny film o biskupovi Bezákovi. Na dvoch predstaveniach ho videlo takmer tristo ľudí. V tomto prípade určite pomohlo aj promo, ktoré filmu urobili v kostole.
Percentuálne bol najsilnejší marec, kde sa návštevnosť vyšplhala takmer na 44 percent. Potom to išlo dole. Detva sa však stále drží nad celoslovenským priemerom, ktorý je niekde na 25 percentách. Pritom Slovensko je na tom lepšie ako Európa. Detské predstavenia obyčajne vedú nad hranou produkciou.
Doteraz v Detve odohrali 45 predstavení, na ktoré prišlo 3481 ľudí. Na sálu s 270 miestami je to slušné.
„Na kultúre sa nedá zarobiť, snažíme sa ju preto urobiť aspoň na nule,“ dodáva Ivan. Okrem domácich chodia do detvianskeho kina aj ľudia z okolia. Sú aj takí, čo nevynechajú jediné filmové predstavenie. Do budúcnosti pre takýchto verných uvažujú o zľavách. Kino si zatiaľ zarobilo 4500 eur.
Napriek tomu, tri filmy z ponuky kina nehrali, pretože neprišlo dosť divákov.
„V žiadnom prípade to neberiem ako katastrofu. Popri amerických filmoch, ktorých je väčšina, hráme aj európsku produkciu,“ vysvetľuje Ivan Ivan. Podľa dohody s Audiovizuálnym fondom musí byť 20 percent filmov z európskej produkcie.
