Tradičnú chuť Podpoľania tentoraz zorganizovali Hriňovčania.
HRIŇOVÁ. Podpolianske námestie v sobotu rozvoniavalo rôznymi vôňami. Aj neškolený čuch rýchlo zistil, že to nie je žiadna pizza alebo hot dog. Hriňová rozvoniavala, ako bežne rozvoniavajú kuchyne nielen v lazníckych domoch na okolí, ale aj tie panelákové. Všade bolo cítiť tradičné podpolianske jedlá, už ráno začalo zaujímavé podujatie Tradičná chuť Podpoľania.
Organizačne ho pripravilo Mesto Hriňová spolu s Miestnou akčnou skupinou Podpoľanie, občianskym združením Tradičná chuť regiónov Slovenska a Regionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou vo Zvolene.
Čakanie ne trúbu
„Cesto je vykysnuté, teraz ho vyvaľkáme, posypeme makom s cukrom a nastrúhanými jablkami. Potom stočíme a potrieme vajíčkom, do ktorého pridáme ešte trochu mlieka. A potom dáme piecť. Len teraz nemáme kde,“ povedala Emília Uhrínová, ktorá býva v časti U Zdurnov.
Súťažné družstvo "Krnáčove nevesty"
Problém s pieckami pocítili všetci, ktorí sa rozhodli robiť pečené jedlá. Elektrické rúry preťažovali sieť.
Cesto medzitým asi na dva centimetre nadvihlo vrchnák na miske akoby sa už pýtalo von. Kým gazdinky od Zdurnov ešte len čakali na volnú trúbu na pečenie, vedľa stojace Krnáčove nevesty už svoju haruľu krájali a podávali okoloidúcim.
Krnáčova haruľa bola špecifická tým, že ju urobili bez múky.
Strapkáč je klasika
Tradičná chuť Podpoľania sa konala už tretíkrát. Začala v Látkach pred dvoma rokmi, vlani pokračovala v Očovej. Tento rok sa o slovo prihlásili Hriňovčania a latku nastavili poriadne vysoko.
Už o rok sa bude variť v Hrochoti, ktorá sa k miestnej akčnej skupine pridala iba nedávno.
Strapkáč vyhral medzi polievkami.
Nie každý pozná strapkáč, pritom je to pod Poľanou klasika. Základom je kapusta a fazuľa, k tomu klobása s troškou údeného mäsa.
So strapkáčom prišlo súťažiť hriňovské družstvo, ktorého šéfkou bola Terézia Tkáčová. Strapkáč preto nazvali Terezkina maškrta. A navarili ho skutočne dobrý, medzi polievkami vyhrali.
Pacále
„Nestačíme to ani robiť,“ povzdychla si Oľga Činčurová a prevrátila ďalší pacáľ. Varila oblečená v kroji pri sporáku na pevné palivo. A ľudia len chodili a chodili, akoby tam jedlo rozdávali zadarmo. Veď aj rozdávali. „Bohužiaľ, musíme niečo nechať aj pre porotu,“ vysvetľovala im Emília Rezníková.
Pacále nestíhali robiť.
Pacáľ pritom nie je žiadna veda, stačia postrúhané zemiaky, múka, vajce a soľ. Všetko sa rozmieša a na platni upečie. A potrie maslom.
Všetky recepty s popismi aj fotografiami organizátori starostlivo zaznamenávali. Ešte tento rok z nich vydajú knihu.
