Práve v tomto období si pripomíname jedno „významné“ výročie, ktoré sa nezmazateľne zapísalo do histórie zvolenského futbalu, pričom uverejniť zmienku o presnom dátume v podstate ani nemá význam. Úplne postačí, keď ako fakt uvedieme, že uplynulo presne 80 rokov od „legendárneho“ a skoro zabudnutého futbalového stretnutia medzi ZTK Zvolen a Celtic Glasgow, v ktorom sa z víťazstva 2:1 už vtedy prekvapujúco tešili hráči spod Pustého hradu. Neuveriteľné? Určite áno, pričom „my znalí“ ani tak nemierime na samotný výsledok, ako skôr na myšlienku, ktorá stála za zrodom veselej legendy...
Spomenutých 80 rokov dozadu totižto priam geniálny nápad nielenže „zachránil“ česť niekoľkých rodín a ich spoločenské postavenie, ale pomohol zachovať aj fanúšikovskú dôveru vo funkcionárov vtedajšieho zvolenského futbalového klubu. Príbeh, ktorý rozhodne vyvoláva minimálne úsmev na perách (u mňa, priznám sa, až hurónsky smiech, pozn. autora), dokonca literárne spracoval aj známy autor viacerých publikácii Ľudo Zelienka, a to v knihe „Športové smiechoty“. Pripomeňme si teda túto udalosť, a oživme futbalovú spomienku, ktorá pod Pustým hradom vyvolala poriadnu eufóriu...
Maďarov nahradia Škóti!
V lete roku 1934, v čase, keď sa v klubovej kase zvolenského futbalového ZTK dali po jej otvorení na prázdnom dne aj prsty zlámať, vymysleli si aktívni a duchaprítomní funkcionári takzvaný „kasa mač“, zápas, ktorý mal nielen potešiť srdce každého futbalového priaznivca, ale aj pomôcť naplniť klubovú pokladnicu. Do Zvolena tak pozvali futbalistov slávneho MTK. Nie, nešlo o zvolenský Môťovský telovýchovný klub, pozvánka bola určená jeho slávnejšiemu menovcovi z Budapešti. Odozva? Po lístkoch sa v predpredaji len tak „zaprášilo“, akoby išlo o zápas svetového šampionátu medzi Nemeckom a Brazíliou.
Natešení funkcionári si mohli mädliť ruky, veď atraktívny súper zlákal aj tie najbohatšie vrstvy, takže pokladňa sa naozaj zaplnila. Čo však čert chcel, rozkokošení činovníci stihli pár korún aj „spláchnuť“ a úspech vopred poriadne osláviť. Nepočítali však so všetkým, a tak krátko pred zápasom zostali poriadne zaskočení. Na zasadnutie výboru priniesol zamestnanec pošty telegram, v ktorom jasne stálo, že MTK na zápas do Zvolena nepricestuje!
Smútok, strach a vidina všetkých súvisiacich následkov boli tak veľké, že niektorí funkcionári to chceli vyriešiť tradične slovensky – ožrať sa do nemoty. No a práve vtedy sa v hlave jednej „utajenej osoby“ zrodil nápad hodný ešte aj dnes víťazstva v súťaži Podnikateľ roka. „Do Zvolena neprídu Maďari, ale rovno slávny škótsky Celtic Glasgow,“ zaznelo v pléne... Pre vysvetlenie, Škóti boli v tom čase na európskom turné, zastavili sa aj v Československu a hrali v Prahe prípravný zápas so Spartou.
Maskovaná paráda
Za tak krátky čas dotiahnuť do Zvolena súpera tak silného a atraktívneho rangu? A prečo nie, veď aj topiaci sa slamky chytá... A tak pod prísahou a absolútnym zákazom užívania alkoholických nápojov dokázali funkcionári ZTK pripraviť medzinárodný futbalový zápas, o ktorý fanúšikovia prejavili neuveriteľný záujem nielen vo Zvolene, ale aj v jeho širokom okolí. Ceny lístkov na čiernom trhu dosahovali závratné výšky a vo Zvolene sa chystala veľkolepá futbalová oslava. Samozrejme, zahalená poriadnym rúškom tajomstva, o ktorom však nesmel nikto ani len tušiť. Až na pár vyvolených...
Na „veľkom zápase“ sa začalo okamžite pracovať, pričom prioritou bolo zostavenie tímu súpera. A tak sa stalo, že hráčmi Celticu Glasgow sa z minúty na minútu stali futbalisti vtedajšej rezervy ZTK, ktorým funkcionári zrušili zápas vo Vrútkach. Na Škótov sa „béčkari“ doslova premenili v Hronskej Dúbrave, kde ich tajne prezliekli, vhodne upravili a posadili na vlak smerujúci do Zvolena z Prahy. Nalepené fúzy a brady znižovali možnosti ich identifikácie pri slávnostnom uvítaní na železničnej stanici vo Zvolene, kde „veľký Celtic“, za sprievodu dychovky vítali stovky nadšených fanúšikov futbalu.
Šou pokračovala naozaj veľkolepo. Za privítanie sa poďakoval jeden zo zamaskovaných béčkarov, ktorého krycím menom bolo „Clark O' Brien“, a to angličtinou, ktorej zrejme rozumel len on sám. Tlmočníka ale „nezaskočil“, a preklad urobil za pokriku vítajúceho a šalejúceho davu. Spoločenská úroveň bola naozaj vysoká....
Následne sa „škótski hráči“ presunuli autobusom do hotela. Tam sa „imitujúci“ futbalisti obliekli do dresov Celticu, ktoré po dve noci šil jeden z členov výboru - krajčír, aby ani hotelový personál nemal žiadne podozrenie. Slušivé sukničky Škótov zvýrazňovali národne cítenie hráčov spolu s klubovým talizmanom, kozou, ktorá počas zápasu stála za bránou Glasgowa.
Škótsky gigant vo Zvolene. Čo na tom, že v dresoch na trávnik vybehli futbalisti B tímu ZTK Zvolen? FOTO - ARCHÍV ŠH
A padlo aj zaucho
Ihrisko, teda skôr kotol, pripomínajúci pravú anglickú kulisu, bol vo vytržení počas celého zápasu. Diváci si „zaplatené divadlo“ užívali, kým zapletení funkcionári a ďalší uvedomelí aktéri už len ťažko dýchali. Nakoniec, za všetko hovorí aj polčasová príhoda. Pri odchode mužstiev do šatní, sa jednému zo „škótskych náhradníkov“, sediacich pri tribúne, odlepili fúzy, na čo zareagoval spontánne jeden mladý chlapec, ktorému sa podarilo priblížiť k hráčom. Spoznal svojho brata. „Aha, to je náš Paľo!“ Našťastie, tomuto výkriku nikto nevenoval pozornosť, len pokladník, stojaci vedľa. Ten mladému fanúšikovi vypálil po papuli a dal mu desať korún, aby aspoň týždeň čušal, pričom, ak to dodrží, dostane aj ďalších desať. Tak sa napokon aj stalo, čím sa len opäť potvrdilo, že mlčať znamená zlato.
Ako dopadol samotný zápas, ktorý rozhodoval známy futbalový rozhodca zo Zvolena, priamo finančne zainteresovaný do celej akcie? Zvolenskí „béčkari“ hrali ako o život, no A tím ZTK predviedol jeden zo svojich najväčších výkonov a napokon zvíťazil 2:1. Nadšení fanúšikovia dlho rozprávali o úžasnom futbalovom zážitku, pričom nikomu ani len nevadilo, že výsledok zápasu sa objavil prakticky len v regionálnych novinách, a aj to bez akéhokoľvek komentára.
Čo dodať?
Tak čo poviete, mohol podobný úsmevný príbeh mať reálnu podobu? Nemenovaný zdroj tvrdí, že ten „veľký zápas“ sa rozhodne hral a všetko sa stalo tak ako je opísané. Nuž, ja tomu verím, veď prečo aj nie. Som predsa slovenského pôvodu...
Či už bolo tak alebo tak, a veľký funkcionársky podvod napokon paradoxne zachránil aj ZTK, česť niekoľkých rodín klubových činovníkov a pomohol aj naplniť prázdnu klubovú pokladňu, tí, ktorí to všetko vymysleli, si rozhodne zaslúžia minimálne obdiv. Aj keď celá akcia „smrdela“ trestným činom, pričom robená bola vo verejnom záujme, spomienku si rozhodne zaslúži.
Autor: Štefan Horanský
