BABINÁ. Veľká časť diel známeho žitavského maliara a sochára, ako nazývajú nitrianskeho umelca Miroslava Poláka, zdobí námestia vo viacerých mestách a obciach na Slovensku aj v Čechách.
Zanedlho budú aj centrum Babinej, ktoré je pamiatkovou zónou ľudovej architektúry. Sochy sú už na svete.
Polák sa v dedine usadil spolu s ďalšími štyrmi sochármi. Výsledkom ich sochárskeho sympózia sú drevené sochy v nadživotnej veľkosti príznačné pre históriu dediny.
„Ja som zhotovil baču s fujarou,“ hovorí Polák. „Okrem neho tu po nás zostane kamenár, pretože všetky pôvodné domy sú postavené prevažne z kameňa,“ dodáva.
„Chlapi chodili robiť do starého lomu v Sáse a kamene, ktoré obrábali, sa používali na výstavbu domov,“ vysvetľuje starostka obce Jana Gregušová.
Z kameňa začali domy stavať najmä po veľkom požiari koncom 19. storočia, ktorý jednoduché sedliacke chalupy zničil.
Aj kukučka, neoficiálny symbol
Nechýba drevorubač, vyjadrujúci bohaté lesy v okolí dediny, alebo žnica, čiže žena s obilím, odkazujúca na poľnohospodársku minulosť obce.
Tiež anjel s krídlami a aj neoficiálny symbol obce, ktorým je kukučka. Umelec ju posadil do hniezda na kmeni stromu. Babinčanom totiž prischla prezývka kukučkári. Legiend, ktoré hovoria o dôvode prezývky, sa traduje niekoľko.
Sochy vyrábali umelci z topoľového dreva, tie im pripravila obec.
Na voľnom priestranstve
Sochy plánuje obec osadiť na otvorený priestor v strede obce. Vznikol oproti parku a ľudového domu, ktorý je ako zachovaná roľnícka usadlosť kultúrnou pamiatkou.
„Ešte donedávna tu stál starý dom,“ ukazuje prázdny pozemok starostka.
Začiatkom roka ho obec od jeho majiteľa kúpila. Keď na jar zomrel, chátrajúci dom sa rozhodli zbúrať. Na pozemku plánujú zriadiť exteriérovú expozíciu ľudovej architektúry.
„Obvodové múry domu a humna sme zachovali. Zrenovujeme ich a zarovnáme, aby boli rovnako vysoké. Na ne osadíme striežky z pálenej škridle,“ vysvetľuje starostka.
Zrenovujú studňu aj múry
Zrenovovať chcú aj pôvodnú studňu, teraz je čiastočne zasypaná. „Na spôsob, ako kedysi vyzerala,“ dodáva starostka.
„Využijeme na to drevené hrady a otesaný kameň zo zbúraného domu. Neskôr ju možno zastrešíme. Uvažujeme aj o doplnení kolesa, vedra a možno aj žliabku.“
Verejný priestor dotvoria drevenými sochami z Polákovho sympózia, lavičkami, trávnikom a chodníkmi.
Gro prác chcú stihnúť do osláv výročia, ktoré majú začiatkom septembra.
„Všetko určite nestihneme, pokračovať budeme na jeseň. Na jar už môže byť oddychové miesto hotové.“
Sochy na ňom budú umiestnené natrvalo. „Je to určité riziko,“ priznáva starostka. „Budeme tam musieť nainštalovať kamerový systém, pretože majú hodnotu,“ dodáva.
Exteriérovú galériu ľudovej architektúry zriadia na pozemku po zbúranom dome. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
