DETVA. Amfiteáter spustol, pracovné čaty pozbierali hory odpadkov, udupaná tráva sa pomaly spamätáva zo šoku. Štyridsiaty deviaty ročník ukončil nedeľňajší galaprogram, pracovníci detvianskeho úradu môžu ísť na dovolenky. Tak ako každý rok. Veď už onedlho začne príprava na jubilejný 50. ročník festivalu.
Folklórne slávnosti sú a ešte dlho budú v Podpoľaní najvýznamnejším kultúrnym podujatím.
Problémy s ozvučením
Slnečné počasie celým folklórnym slávnostiam v Detve prialo, čo prispelo i k početnej účasti. „Od piatku do nedele podľa odhadov festival navštívilo do 50-tisíc ľudí,“ hovorí tlačová tajomníčka festivalu Zuzana Juhaniaková. Podľa nej by išlo o jeden z najúspešnejších ročníkov, nebyť technických výpadkov ozvučenia scénických programov. Na zvuk sa sťažovalo veľa divákov. Nefungujúce a zle nastavené mikrofóny, niekedy bolo viac počuť ľudí v hľadisku ako samotných účinkujúcich. Jednoducho katastrofa.
„Snažíme sa vychytať chyby v 49. ročníku, aby sme čo najkvalitnejšie zabezpečili budúcoročný 50. ročník,“ uviedla predsedníčka organizačného výboru FSP Margita Gajdošová.
Tam kde hrajú Bartošovci je vždy veselo.
Bez nehôd
Okrem dobrého počasia z zlého zvuku sa slávnosti obišli aj bez zdravotných nepríjemností či nehôd.
„Zdravotná služba ani polícia nemali vážnejšie zásahy. Ošetrených bolo niekoľko osôb s menšími zraneniami či nevoľnosťami,“ dodáva Juhaniaková.
V predajnom, propagačnom a stravovacom areáli bolo vyše 280 stánkov s bohatou ponukou.
„Dodržiavanie predajných podmienok bolo disciplinovanejšie v porovnaní s predošlými ročníkmi,“ kladne hodnotí spoluprácu so súkromnými predajcami Jana Pálková z Mestského úradu v Detve.
Slováci z Rumunska.
Výkladná skriňa
Desať scénických a tridsaťdva sprievodných podujatí zamestnalo do 1700 účinkujúcich. Divácky najúspešnejší bol v 49. ročníku nedeľný galaprogram Ešte jednu, na rozchodnú, v podaní takmer 500 účinkujúcich. Programy v podaní súborov, skupín a hudobníkov z domáceho regiónu bývajú už tradične najatraktívnejšie. Podľa predsedníčky programovej rady festivalu Anny Ostrihoňovej „výkladnou skriňou Podpoľania, jeho tradícií a zároveň snáh Detvy v oblasti uchovávania kultúrneho dedičstva.“
„V dramaturgii festivalu čoraz viac plnia svoje špecifické poslanie aj sprievodné podujatia,“ dodáva Ostrihoňová. Viaceré z nich boli aj tento rok určené pre návštevníkov, ktorí sa chceli učiť tancovať, hrať, zaspievať si s muzikou.
Prvýkrát otvoril svoju bránu Dolnozemský dvor, ako priestor Slovákov žijúcich v zahraničí. Návštevníci ho našli neďaleko hlavnej scény amfiteátra, dvor tvorilo humno a päť replík ľudových domčekov.
Jubilejný 50. ročník FSP bude podľa Ostrihoňovej zúročením toho najvýznamnejšieho, čo z umeleckého pohľadu za päťdesiat rokov na festivale odznelo.
