DETVA. Celé Podpoľanie je známe mäkkou výslovnosťou . Pre ľudí žijúcich mimo Podpoľania sa zdá, že zmäkčujú až príliš. Už vo Zvolene to vyvoláva úsmevy, Bratislavčan je v šoku.
„Ja som z Turca, kde sa tiež hovorí mäkko,“ hovorí Jaromír Krško, jazykovedec z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Na jeho výslovnosti to už nepoznať, vysvetľuje to tým, že dlho žije v Banskej Bystrici. „Zo začiatku bola bystrická intonácia pre mňa veľmi spevavá, no potom som si zvykol,“ dodáva Jaromír Krško.
Podľa neho v Banskej Bystrici napríklad nie je mäkké ľ. V slovenčine máme štyri páry mäkkosti d – ď, t – ť, n – ň, l – ľ, no Bystrica má iba prvé tri.
V niektorých oblastiach na okolí sa zasa prejavuje sekundárna mäkkosť a hovorí sa nie motyka ale moťika alebo do voďi namiesto do vody.
To podľa Krška súvisí s prítomnosťou Nemcov. Aby domáci svoj jazyk odlíšili od tvrdej nemčiny, mäkčili aj tam, kde nemuseli.
Naša reč sa vyvíja, mäkkosť je podľa jazykovedca prejavom staršieho jazykového základu, pravdepodobne spred desiateho storočia. Mäkkosť naznačuje kontinuitu s praslovančinou.
