DETVA. Na novej monografii Detvy pracuje aj Jaromír Krško, jazykovedec z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ako dialektológ a onomastik (onomastika – náuka o vlastných menách) má na starosti nárečie a toponymiu Detvy. V šesťdesiatych rokoch už podobný výskum robil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, porovnanie po rokoch môže byť viac ako zaujímavé.
„Určite by som chcel urobiť výskum súčasnej hovorenej podoby jazyka v Detve. Je to mesto a mestská reč bude trochu iná. Rozdiel štyridsiatich rokov bude určite počuteľný,“ hovorí Krško.
Skúmať súčasnú jazyk v teréne nemusí byť bez problémov. Ísť od domu k domu, pýtať sa a prihovárať ľuďom je jednoduchšie povedať, ako urobiť. Podobný výskum už Jaromír Krško robil pred dvadsiatimi rokmi, no vtedy bola iná doba. Ľudia boli otvorenejší.
„Teraz majú negatívne skúsenosti s rôznymi predajcami či zlodejmi a podvodníkmi, a preto sa so mnou možno nebudú chcieť rozprávať. Dúfam, že v spolupráci s mestom nájdem dobrých informátorov,“ hovorí.
Druhou oblasťou, ktorej sa bude v monografii venovať, sú chotárne názvy. Na nich pracuje s Otom Tomečkom z katedry histórie.
„On má na starosti demografiu, teda vývoj osídľovania tejto oblasti, a ja budem robiť lexikálnu stránku toponymie - analyzovať jednotlivé názvy,“ vysvetľuje jazykovedec.
Rozsah spracovania názvov zatiaľ nemá určený. Názvy zapísané na mapách sú zvládnuteľné, no v Podpoľaní má každá dolina svoje meno, dokonca niekedy aj jej časť.
Niektoré názvy sú viazané na určité sociálne skupiny, napríklad mládež má svoje pomenovania, alebo lesní robotníci. Tieto názvy nie sú na mapách a nepoznajú ich ani iní ľudia. Do takýchto podrobností monografia určite nepôjde.
