DETVA. Stratégia zdravotníctva začiatkom 20. storočia zostala len v rovine vízií. V roku 1921 malo byť na Slovensku 246 obvodných lekárov, no 105 miest zostalo neobsadených. Kvalifikovaní lekári chýbali. Predtým sa ľudia liečili skôr podomácky; liečivými bylinami a s pomocou ľudových liečiteľov. Ťažšie prípady vozili na konských povozoch do najbližších nemocníc.
Prvá lekárska fakulta má spoločný dátum vzniku s dnešnou Univerzitou Komenského v roku 1919. Lekári, ktorí v tom čase na Slovensku pôsobili, boli maďarskej alebo nemeckej národnosti. Slováci museli dovtedy študovať v Budapešti, Viedni, Prahe a ojedinele aj inde v zahraničí.
Osem lekárov v celej župe
Medzi Zvolenom a Lučencom pôsobili len štyria obvodní lekári. Dokazujú to archívne údaje z roku 1923, podľa ktorých mala celá Zvolenská župa len ôsmich praktických lekárov. Štyria pôsobili v podpolianskej oblasti: vo Veľkej Slatine (dnešná Zvolenská Slatina), Očovej, Detve a v Hriňovej, štyria vo Zvolene a v Pliešovciach.
Z prvej monografie o Detve, ktorú napísal v roku 1905 Karol A. Medvecký, vyplýva, že až dovtedy nemala Detva žiadneho lekára a u okolitých lekárov (zvolenských, lučeneckých, banskobystrických a veľkoslatinských) vyhľadalo pomoc sotva pol percenta chorých, aj to len dospelých. Pritom až 53 percent úmrtí predstavovali v tom čase deti do 16 rokov. Smutná štatistika.
Kým žijú pamätníci
Pomery v zdravotníctve v minulosti mapuje kniha Historiografia zdravotníctva v podpolianskej oblasti, ktorej napísanie inicioval lekár Ondrej Bohuš.
„V doterajších publikáciách venovaných histórii Podpoľania sa zdôrazňovala prevažne ľudová architektúra, výšivky, vybíjané opasky a fujary, hudobná, tanečná a výtvarná kultúra. Detvou sa pre jej jedinečnosť zaoberali básnici, spisovatelia, výtvarní umelci, ale ani historici píšuci o Detve a okolí sa vo svojich publikáciách prakticky vôbec nezaoberali zdravotníctvom. Ak, tak im venovali len minimálnu pozornosť,“ hovorí 81-ročný Ondrej Bohuš, zakladateľ oddelenia ARO vo zvolenskej nemocnici a jeho neskorší primár.
Štyria autori
Knihu bývalý chirurg a odborník na anestéziológiu a resuscitáciu nenapísal sám. „Niektoré oblasti som zveril kolegom. Je to Viliam Göllner, praktický lekár, ktorý po nástupnej praxi vo zvolenskej nemocnici pracoval celý život v Hriňovej ako obvodný lekár,“ ozrejmuje Ondrej Bohuš.
Tretím autorom je gynekológ Martin Pavlík, ktorý pôsobil vo Zvolene, Krupine, Detve a vo Zvolenskej Slatine.
„Sme už starci, osemdesiatnici, ktorí si ešte čo-to pamätajú. Keď pomrieme, nebude si pamätať nikto. Chcel som, aby sa zdravotnícka história ucho-vala v písomnej forme, pretože len to, čo je napísané, zostáva,“ dodáva Bohuš.
Štvoricu autorov uzatvára najmladšia z nich, zvolenská lekárka Ľudmila Lysinová, ktorá sa sústredila na súčasnosť, legislatívu, fotografie a výslednú podobu knihy.
Archívy sú biedne
Hovorí tak z vlastných skúseností pri zbieraní materiálu pre knihu. „Materiály nie sú prakticky žiadne. Niečo som čerpal zo Štátneho okresného archívu vo Zvolene. Prehŕňal som sa všetkými zaprášenými starými spismi, ale zisk bol veľmi malý,“ konštatuje.
„Dosť mi pomohla stará kronika Detvy a ľudia, ktorí si ešte pamätajú.“
Zhruba 25-ročné obdobie márne hľadal v archívoch detvianskej polikliniky. Myslí si, že sa stratili pri jej sťahovaní do nových priestorov.
Ale ani vo Zvolene nepochodil lepšie. „Hľadal som v nemocnici údaje o niektorých lekároch, ale nič som nenašiel. Začal som preto hľadať informácie o sebe a zistil som, že vôbec neexistujem, pritom som vo Zvolene pôsobil 46 rokov,“ hovorí.
Predpokladá, že materiály sa záhadne stratili po nežnej, keď kádrové spisy prestali byť potrebné.
Štvorica autorov(zľava) Ľudmila Lysinová, Viliam Göllner, Ondrej Bohuš a Martin Pavlík pri podpisovaní pamätnej knihy Detvy. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Fakty aj zaujímavosti
„Na takmer stovke strán kniha krátko mapuje stredovek. Systematicky sa venuje zdravotníctvu v Podpoľaní od 19. storočia po súčasnosť,“ hovorí Lysinová.
Kniha je podľa nej určená predovšetkým pre medicínskych pracovníkov, ale určite zaujme aj laikov. Prevažne faktografická kniha je doplnená o rôzne zaujímavosti z histórie a tiež o spomienky starších lekárov na časy, keď začínali a ako ich ľudia vtedy vnímali.
