ZVOLEN. Na streche Národného lesníckeho centra vo Zvolene osadili prvý mestský úľ, v ktorom žije približne 5-tisíc včiel. Zakrátko k nim majú pribudnúť ešte dva úle.
Zvolen je tak po Bratislave druhým slovenským mestom s úľom na streche uprostred mesta. Osadilo ho tam Centrum environmentálnej výchovy Živica.
V meste sú iné chute
„Včela nie je útočná a agresívna. Ľudia si ju mýlia s osou, ktorá vlietava do pohárov a lezie do tanierov. Včiel v mestách sa nemusia obávať,“ hovorí riaditeľ Živice Juraj Hipš.
Bodavé včely zostávajú strážiť úľ. Robotnica, ktorá zbiera peľ a nektár, nemá záujem pichnúť. To urobí, len keď sa cíti ohrozená.
Hipš tvrdí, že mestský med môže byť dokonca zdravší ako vidiecky, kde sa na poliach používajú pesticídy.
„V mestách majú prakticky celoročnú pastvu. V súčasnosti ponúkajú oveľa širšiu ponuku kvetov a kvitnúcich rastlín ako vidiecka krajina. Na vidieku, kde sú obrovské lány s jednou plodinou, nemajú priestor na prežitie. Lepšie výnosy dosahujú, keď je v blízkosti les,“ vysvetľuje Jaroslav Jankovič z Národného lesníckeho centra.
Včela má viac ako trojkilometrový dolet, okrem blízkych lesov zbiera peľ aj v parkoch či z bylín vysadených v záhradách a na balkónoch.
„Vďaka tomu má taký med neobvyklé kombinácie chutí. „Nájdu sa tu dokonca také druhy ako mätový či gaštanový,“ dodáva Eva Ježeková zo Živice.
Zdravší ako vidiecky
Ani smog z áut či blízka priemyselná zóna by podľa včelárov nemala kvalitu medu ohroziť. Olovo do benzínu sa už nepoužíva a navyše produkt sa prejdením tráviaceho traktu podľa Jankoviča sa dostatočne prečistí.
„Také chemikálie, aké sa používajú na repkových či slnečnicových poliach, v meste nenájdete. Jeden z najkvalitnejších medov je podľa najnovších výskumov kdesi z centra Londýna,“ dodáva Jankovič.
Vo svetových metropolách
Dnes sú už viaceré svetové metropoly príkladom toho, ako môžu včely obohatiť mestské prostredie bez toho, aby obťažovali obyvateľov.
„V New Yorku sa jeden svetoznámy hotel hrdí tým, že ponúka hosťom vlastný med od včiel zo svojej strechy. V Prahe chovajú včely na streche obchodného centra, kde je sklená stena a zákazníci ich môžu cez ňu pozorovať. Vo Viedni aj v Paríži sú to strechy národných opier,“ vyratúva Ježeková.
O zvolenské včely sa bude starať päť vyškolených pracovníkov Národného lesníckeho centra, ktorí sa včelárstvu venujú aj v súkromí. Vyprodukovaný med použije lesnícke centrum pre vlastné reprezentačné účely.
„Kým u nás je včela vnímaná ako tá, vďaka ktorej máme med, vo svete sa skôr cení ich schopnosť opeľovať,“ pripomína Ježeková.
„V Spojených štátoch alebo v Kanade si poľnohospodári platia za to, že na jar im včelár včely privezie a po opelení s nimi kočujú ďalej po krajine. Med je pre nich len bonus,“ dodáva.
O včely sa bude starať päť pracovníkov Národného lesníckeho centra, ktorí sa včelárstvu venujú súkromne. Jedným z nich je Jozef Capuliak (v strede), ktorý s Petrou Ježekovou zo Živice včera úľ na strechu osadili. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Bez včiel by nás žilo menej
„Včela je najvzácnejším opeľovačom kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Bez nej by v Európe malo asi 20-tisíc druhov rastlín problém rozmnožiť sa a teda prežiť,“ vysvetľuje.
Včely opeľujú 86 percent rastlinných druhov na Zemi, v Európe je to približne 76 percent celej produkcie potravín. Väčšina ovocia, zeleniny a orechov, vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek, cibule, kapusty, mandlí či citrusových plodov, je opeľovaných včelami. Závislé sú od nich výnosy kávy, sójových bôbov a bavlny.
„Keby včely neboli, zostalo by nám malé spektrum toho, čo môžeme jesť. Existujú analýzy, že v prípade ich vyhynutia by z dnešnej populácie prežilo zhruba len 30 percent ľudí,“ dodáva Ježeková.
Už niekoľko rokov je pozorovaný po celom svete veľký úhyn včiel. Často včely doslova miznú, uhynuté telá sa nikdy nenájdu. Tento jav je známy ako syndróm kolapsu včelstiev. „Prečo sa to deje, na to sa s úplnou istotou nedá odpovedať, ale faktorov, ktoré to spôsobujú, je viac,“ konštatuje.
Okrem chorôb a klimatických zmien je to v prvom rade spôsob, akým sa vedie poľnohospodárska výroba. Tiež znečistenie ovzdušia oslabuje schopnosť včiel nasledovať vôňu kvetov k jej zdroju. Jednou z hlavných príčin je však podľa včelárov používanie pesticídov.
