ZVOLEN. Dve výročia si v týchto dňoch pripomína Poľovnícke združenie Habrovec vo Zvolene-Môťovej.
Združenie je prvé a zatiaľ jediné na Slovensku, ktoré má vlastný erb. V červenom poli je na ňom meč a lesnica, čo je poľovnícka trúbka.
Po desiatich rokoch, pri aktuálnych výročiach 90 rokov organizovaného poľovníctva v Môťovej a 95 rokov vzniku prvej loveckej spoločnosti v Môťovej, k erbu pribudol pamätný odznak a tiež monografia nazvaná Poľovníctvo v Môťovej. Krstili ju na otvorení výstavy k výročiu v Starej radnici.
Názov českého pôvodu
Výstava aj monografia sú prierezom histórie združenia. Okrem textovej časti obsahujú fotografie, najstaršie sú z roku 1953.
Návštevníci si môžu na výstave (sprístupnená bude do 21. júna) pozrieť aj kroniku združenia, ktorú píšu takmer 50 rokov, a, samozrejme, najkrajšie poľovnícke trofeje za posledných 20 rokov.
Pod názvom Habrovec sa združujú môťovskí poľovníci od roku 1963 – vychádzali pri ňom z názvu lokality ležiacej približne v strede revíru.
„Bola to horská kotlina lúk a pasienkov s bohatým výskytom srnčej zveri, dnes je už zalesnená,“ hovorí predseda združenia Vladimír Štulrajter.
Je zrejme českého pôvodu; v Čechách je to bežné priezvisko a rovnaké pomenovanie má u našich susedov aj lesná drevina. Bývalý tajomník združenia Jozef Jankov si myslí, že pochádza z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa, ktorého vojská boli vo Zvolene viac ako štvrťstoročie od roku 1400.
Medveď aj rys
Môťovskí poľovníci obhospodarujú revír veľký 3885 hektárov. „Za posledných zhruba pätnásť rokov sledujeme enormný nárast diviačej, danielej a predovšetkým jelenej zveri,“ hovorí predseda.
„To sa prejavilo na extrémnom vytláčaní srnčej zveri, pretože si konkurujú. Vytratili sa aj malé druhy poľovnej zveri. Dnes je už problém vidieť zajaca či bažanta, pretože diviak je typický všežravec. Zožerie všetko, čo nájde. Okrem korienkov, semien či plodov sú to aj drobné živočíchy a zdochliny. Keď nájde mladé, požiera aj tie.“
Habrovec je prímestský revír, poľovníkov trápi štátna cesta od Zvolena na Lučenec aj železničná trať. „Ročne na nich zahynú desiatky kusov srnčej zveri, len vlani ich bolo trinásť. Šancu v noci nemajú ani diviaky a vysoká zver,“ dodáva Štulrajter.
V revíri zaznamenali aj medvede. „Vieme o jednom dospelom, sledujeme ho už niekoľko rokov. Okrem neho sa tu vyskytuje aj medvedica s mladými, ale tá cez náš revír iba prechádza,“ objasňuje Štulrajter.
„Vždy sa objavia na jar a na jeseň. V lete sú vyrušované a stiahnu sa hlbšie do lesa.“ Medveď pred niekoľkými rokmi napadol hubára nad zvolenskou priehradou.
Okrem nich v revíri žije líška, kuna, jazvec, tchor, lasica, vydra riečna či ondatra. V dávnejšej minulosti to bol aj vlk. „Teraz tu máme rysa, čo sa prejavuje na nižších stavoch srnčej zveri, pretože je to pre ňu najnebezpečnejší predátor.“
Poľovník, to nie je iba lov
Poľovníctvo nie je len o love, pripomína Štulrajter. „Je to aj ochrana prírody a starostlivosť o zver,“ konštatuje.
Ročne odpracujú približne 4500 brigádnických hodín, pričom vyčistia takmer pätnásť kilometrov lesných chodníkov.
„Staráme sa zveri o krmivo. Zvlášť pre vysokú zver, diviaky či bažanty. V zime sa brodíme snehom ku krmelcom či k soliskám aj niekoľko kilometrov,“ ozrejmuje predseda.
