Prečo je Zvolen Zvolenom a Bystrica Bystricou? Prečo rieky majú také mená ako ich poznáme a nie úplne iné? Názvy sú otvorenou knihou, no schopnosť čítať v nej, nie je každému daná.
Na katedru slovenského jazyka a komunikácie sa dostávam dlhou chodbou, to je katedra anglistiky a amerikanistiky. Prejdem ešte popri Konfuciovej učebni a potom hore schodmi k ďalšej chodbe, ktorá už patrí slovenčine.
Vidím v tom tak trochu symboliky, naša rodná reč tu nie je sama, ani nikdy nebola. Vyvíjala sa, ovplyvňovali ju jazyky národov, ktoré sa medzi Tatry a Dunaj dostali či už ako dobyvatelia, alebo mierumilovní osadníci. Niektoré miestne názvy podliehali tomuto vplyvu a niektoré akoby tu boli večne. A ďalšie sa menili v závislosti od politickej situácie.
Hľadám vysvetlenie k názvom riek, vrchov, dolín, no aj miest a dedín a zisťujem, že cesta k nim bola rovnako pestrá ako moja cesta na slovenčinársku katedru. Blúdenie po Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa končí u Jaromíra Krška, jazykovedca, ktorý, ako dúfam ešte pred dverami jeho kancelárie, zodpovie na moje otázky. On sa skúmaním pôvodu názvov zaoberá.
Voda
Nikdy neprišlo žiadne etnikum do ľudoprázdnej krajiny. Vždy tu bol kontakt s národmi, ktoré na území sídlili predtým. Dôkazom sú práve názvy, ktoré pretrvali stáročia.
„Nádherné na onomastike, čiže vede, ktorá sa zaoberá vlastnými menami, je to, že ľudia umierajú, no mená často ostávajú, aj keď sa časom menia. Pri toponymii, náuke o názvoch zemepisných objektov, názvy väčšinou ostávajú rovnaké,“ hovorí jazykovedec Jaromír Krško.
Práve názvy vodných tokov sú veľmi staré, najmä tie väčšie. Voda bola vždy pre človeka dôležitá, bez nej by neprežil. Poskytovala potravu, aj ochranou. Navyše je dôležitým orientačným bodom, a preto aj osídľovanie krajiny obyčajne prichádzalo proti prúdu riek.
Nemecká a valaská kolonizácia
Cez Slovensko prešli viaceré národy. Mnoho dobyvateľov či pútnikov si napájalo kone v našich riekach. Zamyslenie zvádza k poetickým úvahám, no jazykovedci pracujú najmä s faktami.
„Pre slovenský jazyk boli dôležité dva momenty. Od trinásteho storočia sem začínajú prichádzať nemeckí kolonisti, ako odborníci na banskú činnosť. Ovplyvnili najmä Banskú Bystricu, Zvolen, Banskú Štiavnicu, Krupinu či Spiš. Ďalším fenoménom, ktorý sa veľmi dotkol napríklad Detvy, Zvolena či Horehronia, bola od 15. storočia valaská kolonizácia. Obe etniká zanechali svoju stopu aj v hydronymii, teda názvoch potokov, alebo v toponymii ,“ dodáva Krško.
Už menej tu ostalo z tureckej okupácie. Dokonca ani naše tisícročné spolužitie s Maďarmi nás, lepšie povedané našu reč, výrazne nepoznačilo.
„Maďarčina až tak veľmi neovplyvnila slovenčinu ako slovenčina maďarčinu,“ konštatuje jazykovedec.
Pôvod názvov môže byť odpoveďou na základné otázky. Kto tu bol skôr? Kto má väčšie právo na zem, v ktorej žijeme? Jazykovedci sa do tejto debaty nechcú nechať zatiahnuť.
„Jednoduchí ľudia si pomáhali, či to bol Maďar alebo Slovák, a žili relatívne v pokoji. Iba keď sa objavili trenice, hlavne o majetky, tak sa začali vyťahovať aj takéto záležitosti,“ dodáva.
To, že je Hron germánskeho pôvodu, ešte nedáva Nemcom nárok na naše územie, ako sa v nie tak dávnej minulosti domnieval ich veľký vodca.
Politika
Názvy často podliehali politickému vplyvu. Tie neprijateľné vládcovia upravovali alebo rovno nahrádzali inými.
„Za socializmu bol takto premenovaný Svätý Anton na Antol. Slovo svätý muselo zmiznúť z názvu, a tak to rovno zmenili na Antol,“ hovorí etymológ.
Žiar nad Hronom je podľa neho nádherným príkladom ideologického vplyvu. Pôvodne Svätý Kríž nad Hronom bol aj letným sídlom biskupa. Po zmene pomerov, keď sa k moci dostali komunisti, prišla vynútená zmena. V okolí sú kopce – Žiare, ktoré boli hraničnými kopcami chotárov. Holé kopce ľudia získali vyžiarením, teda vypálením. Za socializmu sa ale názov skôr zdôvodňoval žiarou z veľkej fabriky, akou hlinikáreň nesporne bola. Zvolen to má jednoduchšie, žiadna politika do jeho názvu nezasiahla.
„Zvolen je už na prvé počutie rovnakým tvarom ako hoden, dlžen, vinen. Zvolen je vlastne zvoleným alebo vybraným miestom,“ vysvetľuje jazykovedec.
Banská Bystrica začínala ako Nový Zvolen. Pri nemeckej kolonizácii Zvolenčania Nemcov nechceli prijať a posunuli ich ďalej. Pri osade Nová Bystrica založili pre nich Nový Zvolen, aby starý odlíšili od nového.
Pohanstvo a kresťanstvo
Názvy spojené s kresťanstvom, ako Turčiansky svätý Martin, už spomínaný Svätý kríž nad Hronom alebo aj Podunajské Biskupice, sú často veľmi staré a je za nimi potlačovanie pohanského kultu. Pri Martine zanikla osada, ktorá sa volala Modly, išlo o pohanské miesto pre rôzne rituály.
„Názov Šaľa je tiež z pohanského obdobia, ako miesto, kde sa ľudia oddávali rituálnym tancom, teda šaleli sa, boli v extáze. Časť Šale sa volá Veča a to je zasa miesto zhromaždenia starejších. Písal o tom pred niekoľkými rokmi Rudolf Krajčovič a z tej lexiky sa dá určiť aj prechod medzi pohanským a kresťanským svetom,“ dodáva Krško.
Kresťanstvo sa neudomácňovalo automaticky. Človek zdedil svoju starú vieru a odrazu ho nútili, aby ju zmenil zo dňa na deň. To nešlo. Trvalo desaťročia až stáročia, kým ľudia prijali novú vieru.
