Maratón, ktorého vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorý v roku 490 pred Kristom v Aténach zvestoval, že Peržania „padli“ pri Maratóne, má prívržencov aj v radoch Zvolenčanov.
Pôvodným zámerom bolo čitateľovi priblížiť len atmosféru jedného z najväčších európskych maratónov. Zo stretnutia s dvomi zvolenskými vytrvalcami ale napokon vzišiel rozhovor, vďaka ktorému som nazrel až do ich „bežeckých duší“. Odpovede na otázky, ako: Prečo? Odkedy? A dokedy? boli naozaj zaujímavé. Tí chlapi, ako aj ich ďalší priatelia, ktorých sa vo Zvolene, ale aj jeho okolí nájde dosť, si zaslúžia rešpekt. Pritom ho nežiadajú, tvrdia, že to v prvom rade robia pre seba, svoje zdravie. To je fakt. No zvládnuť počas kariéry v priemere 80 až 90 maratónov, to si obdiv, a veľký obdiv, rozhodne zaslúži.
Stretnutie, nebojím sa povedať, že už s legendárnym vytrvalcom Jánom Hazuchom (r. 1943) a jeho mladším priateľom Kamilom Šramkom (r. 1968), strateným časom nebolo. Naopak, ako športovca ma obohatilo. Na chvíľu som sa dokonca stal „účastníkom“ jubilejného Wolkswagen Maraton Praha. Pritom priznávam, že vytrvalostné behy mi nikdy nevoňali.
Obľúbená Praha
Do českej metropoly sa obaja Zvolenčania vracajú radi. Pre Jána Hazuchu bol jubilejný 20. ročník podujatia už dvanástym (prvýkrát v roku 2001), Kamil Šramko absolvoval v „stovežatej“ svoje šieste dobrodružstvo (premiéru mal v roku 2008). „Praha je Praha, pre mňa najkrajšia, hoci som už navštívil mnoho miest,“ vyznal sa Šramko, aby dodal: „Samozrejme, veľké čaro má aj samotné podujatie. Tá atmosféra je neskutočná. Bežať centrom mesta, ktoré má tak bohatú históriu, byť súčasťou obrovskej masy bežcov, to je nádhera. V Prahe, v rámci Európy, štartuje najviac zahraničných účastníkov.“
Športovo-spoločenské podujatie, keďže pražský maratón sa organizáciou už skutočne v mnohom približuje tým naj-svetovejším, má veľmi rád aj Ján Hazucha. „Mám tu rodinu, ktorá má zakaždým povzbudzuje a je zvedavá, ako to zvládnem. Pre mňa je už teda tento maratón akousi povinnosťou,“ pousmial sa 71-ročný športovec, ktorý si domov priniesol aj cenný suvenír: „Kartičku s podpisom mi venoval autor knižného bestselleru Stvorení pre beh, ktorý prevrátil bežecký svet naruby. Je veľkolepým dobrodružstvom plným neuveriteľných postáv, úžasných atletických výkonov, najnovších vedeckých poznatkov a najmä nefalšovanej inšpirácie. Naozaj veľmi príjemný zážitok.“
Tie slzy stáli zato
Zaujímavosťou je, že obaja maratónu prišli na chuť v pomerne pokročilom veku. V podstate patrili už do veteránskych kategórií. Napriek tomu sa pre nich vytrvalostný beh stal životnou filozofiou, duševnou terapiou. „Začal som ako 40-ročný, polmaratónom v Prahe. Paradoxom je, že predtým som sa športu veľmi nevenoval, naozaj len rekreačne,“ prezradil Kamil Šramko, ktorého „na štart“ postavila zvedavosť, či to zvládne. „Povedal som si, že ak to „dali“ kamaráti, prečo nie ja? Tak som to skúsil, pričom o niekoľko mesiacov som sa do Prahy vrátil a absolvoval aj svoj prvý maratón.“
Pražské „skúšky“ napokon prerástli do vášne. „Prvýkrát v cieli som si aj poplakal. Hoci som aj trpel, bolo to nádherné,“ vyznal sa Kamil. „Pri behu sa cítim výborne, slobodný. Stačia mi tenistky a v podstate sa nemusím riadiť žiadnymi pravidlami.“ Samozrejme, Kamilova zvedavosť v otázkach jeho schopností postupne rástla. Pred každým novým maratónskym dobrodružstvom si tak stanoví aj určitý cieľ. „Ďalšie maratóny už boli aj o zlepšovaní osobných časov. Momentálne je mojou métou zdolať 3 hod. Vari na jeseň, v Amsterdame.“
Reštartoval sa
Ján Hazucha mal dokonca pri svojej „premiére“ ešte o tri roky viac. Športu sa však, ako chlapec z dediny, venoval od malička. „Na vysokej škole som sa intenzívnejšie začal venovať horolezectvu, pričom som získal aj rôzne výkonnostné triedy.“ Akýmsi zlomom v jeho horolezeckej kariére bolo zistenie, že vo výške nad 6000 m začínal mať určité zdravotné problémy. Tie ho dokonca nepustili ani na himalájsku expedíciu. Vynahradil si to výstupmi na rôzne európske končiare, no veľmi sa venoval aj behu na lyžiach. Okrem iného. „Absolvoval som všetkých 40 ročníkov Bielej stopy,“ poznamenal Hazucha akoby nič, a pokračoval: „Niekedy v 80. rokoch vznikol na Slovensku maratónsky boom, začalo sa behať intenzívnejšie. Po krátkom tréningu som sa teda pridal k partii zvolenských bežcov a začal zvyšovať aj tréningové dávky. Vyše 42 km som napokon zvládol za 2:56 hod.“
Prišla však „prestávka“, ktorú zapríčinili osobné problémy. Beh ho opäť oslovil až v roku 1998, pričom atmosféra košického maratónu ho okamžite opantala. „Časom 3:24 hod. som sa vlastne reštartoval,“ zaspomínal si Ján, ktorý sa tak v roku 2001 prvýkrát dostal aj do Prahy. „Beh mi opäť chutil a vyskúšať som chcel aj niečo nové,“ udivoval tento skromný športovec aj naďalej. „V roku 2003, keď som mal 60 rokov, ma zlákali aj horské behy, v podstate ultra maratóny, o ktorých som dovtedy len počul. Ide o beh v náročnom prevýšení hrebeňom Nízkych Tatier. Doteraz som ich odbehol 7, pričom 49 km trať som najrýchlejšie zvládol za 5:39 hod.“
Ján Hazucha (vpravo) a Jozef Štec z Prešova ako jediní absolvovali všetkých 40 ročníkov Bielej stopy. FOTO - ARCHÍV JÁN HAZUCHA
Doma aj vonku
Veteráni? Objem ich pravidelných tréningových dávok, či počet odbehnutých maratónov v jednom roku, to by nezvládli určite mladšie vekové kategórie. „Mesačne odbehneme tých 200 km a maratónov do roka absolvujeme priemerne 5 – 6. Zvládol som ich už aj 10, no nemá to až taký efekt,“ prezradil Hazucha a doplnil ho aj Šramko: „Telo potrebuje zregenerovať, čo som na sebe pocítil, keď som v priebehu dvoch týždňov absolvoval dva maratóny.“
V tréningu to nie je len o behu. Súčasťou je aj plávanie, v Hazuchovom prípade aj spomínané bežky, na ktorých už tiež absolvoval pre smrteľníka až neuveriteľné „galeje“. Veď čo je, samozrejme, nadnesene povedané, Biela stopa proti „jeho“ švédskym 90 km? „Krásne spomienky a výborné podujatie,“ znovu dodal s úsmevom a akoby nič.
Obaja majú za sebou maratónske behy v tých najväčších európskych mestách. Od Prahy, cez španielsky Madrid či Barcelonu, Paríž, Berlín, Budapešť, Rím. Radi však majú aj domáce trate. „Dobre sa cítime v Prahe, páčilo sa nám v Paríži, no osobité čaro majú pre nás aj Košice,“ zhodujú sa. Hazucha tak má na svojom konte 80 maratónov a 7 horských behov, Šramko sa teší na jubilejný 20., ktorý absolvuje v Amsterdame. „Minulý rok som vyhral v rámci 40. ročníka berlínskeho maratónu svoju vekovú kategóriu, no cením si aj úspechy na tých našich menších,“ potvrdil Hazucha.
Zľava Kamil Šramko, Boris Čiampor a Ján Hazucha v Paríži. FOTO - ARCHÍV JÁN HAZUCHA
Londýn, New York?
Hoci si cenia aj dosiahnuté úspechy, ktorých má na svojom konte najmä Ján Hazucha neúrekom, behajú hlavne pre radosť a dobrý pocit. Aj preto sa tenisky „zakvačiť na klinec“ stále nechystajú. Pokiaľ im bude zdravie slúžiť, budú behať. „Cítime sa dobre, behom vlastne odbúravame dennodenný bežný stres,“ opäť sa zhodujú, pričom poukazujú aj na svojich kolegov, ktorých si veľmi vážia. „Je ich stále dosť, určite si zaslúžia obdiv. Nie preto, čo dosiahli alebo dosiahnu, no kvôli osvete tohto športu. Robia to skutočne najmä pre radosť.“
Moji priatelia vytrvalci stále snívajú aj svoje ďalšie maratónske sny. Veľmi radi by boli súčasťou ešte aspoň jedného, keďže berlínsky už absolvovali, zo šiestich hlavných svetových maratónov pod značkou Majors. Patria medzi ne podujatia v Tokiu, Bostone, Berlíne, Londýne, Chicagu a New Yorku. Práve tie sú pre im podobných „zberateľov“ veľmi cenné. Už len dostať sa na ne je však veľmi náročné. Hazucha so Šramkom však veria, že na štart aspoň jedného sa postavia.
