Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Dve sestry, šesť bratov a ich veľká vojna

Príbeh rodiny, ktorej do života zasiahol svetový konflikt.

Spomienky svojej mamy na prvú svetovú vojnu nám vyrozprávala sedemdesiatročná Veronika Lalíková zo Zvolenskej Slatiny. Za slobodna bola Matúšková a všetko čo o vojne vie, jej povedala mama Mária Matúšková, rodená Kajanová. Nasledujúce riadky budú práve o rodine Kajanovej zo Pstruše.

Prvýkrát plakali Kajanovci, keď vo vojne zabilo Jána Biroňa, manžela najstaršej sestry Anny, ktorá prišla na svet v roku 1885. Po svojom mužovi Jánovi Biroňovi sa tak veľmi skoro stala vdovou.

„Kde a ako ho zabilo, to nevieme, no podľa rozprávania mojej mamičky to bol veľký žiaľ pre celú rodinu, pretože tam ostali tri deti,“ hovorí Veronika Lalíková. Anna musela tvrdo pracovať, lebo jej hrozilo vysťahovanie z bytu. Taká bola „regula“ na ten čas pre všetky vdovy po majeroch, čo patrili pod Vígľašský zámok.

Skryť Vypnúť reklamu

V ten čas bývala a pracovala na majeri Hájniková. Vtedajšie panstvo, pretože bola pracovitá a usilovná, jej nakoniec dovolilo ostať s deťmi v byte, no musela robiť v koniciach ako krmička. Teba pripomenúť, že išlo o ťažkú, chlapskú prácu.

Hlavný syrár

Najstarší z bratov, Ján Kajan, sa narodil v roku 1888. Starí rodičia Kajanovci vtedy žili a pracovali na majeri Pstruša ako bíreši – panskí sluhovia.

„Učoka Jána Kajana z vojny vyreklamovali, lebo boli na ten čas hlavným syrárom a boli potrebný pri výrobe syra rokfortu. Ten sa vyrábal na Pstruši v pivniciach pod zemou, kde bol po celý rok z rieky Slatina nalámaný ľad,“ vysvetľuje Veronika Lalíková.

Dobre odležaný syr vyvážali aj do zahraničia, napríklad do Viedne alebo Prahy. „Hovorilo sa, že ho posielali aj pre vojsko, no to bolo asi iba pre šarže,“ uvažuje Veronika Lalíková.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľký žiaľ

Druhým bratom bol Ondrej Kajan narodený v roku 1889. Ako všetci Kajanovci bol veľmi vysoký. Aj Ondreja zobrali do vojny, no kde všade bojoval vo vojne, to rodina nevie.

„Mamička si pamätala len to, že Ondrej prišiel raz aj na dovolenku, alebo ako sa vtedy hovorilo, dostal urlap. Ešte sa dal odfotiť aj s bratom Jánom. Učok Ondrej boli veľký fešák a výborný fujarista. Odmalička si fujary vyrábali, vedeli na nich pekne hrať a aj spievať. Aj teraz si zahrali a zaspievali a odišli späť do vojny. Ešte na rozlúčku stačili povedať mojej mamičke, že keď sa vrátia, donesú jej cukrík,“ spomína pani Veronika.

Darmo ale dievča vyzeralo brata s cukríkom, už nikdy ho neuvidelo. Len zakrátko prišla vojenská depeša, že je Ondrej Kajan zabitý. A zasa bol u Kajanov veľký žiaľ.

Skryť Vypnúť reklamu

Krava mu vyklala oko

Tretím bratom bol Jožo Kajan. Od mladosti sa zaoberal husličkami a aj si ich sám vyrábal. „Učok Jožo boli hudobne nadaný, čo sa odzrkadľuje aj na potomkoch,“ hovorí.

Keď brali chlapov do vojny, Jozefa nemohli zavolať, lebo už predtým prišiel o jedno oko. Krava mu ho ako šestnásťročnému chlapcovi vyklala. Predstavenstvo majera ho hneď viezlo na konskom záprahu do nemocnice v Lučenci, no oko sa už zachrániť nedalo.

Chlapec bol z toho nešťastný, pretože sa už nemohol stať vojakom. Veď vtedy sa mládenec za chlapa počítal iba vtedy, keď mal vojenčinu za sebou.

V tento čase prežili na Pstruši aj takzvanú „rabovku“. Priamo na majeri ľudia rabovali panské domy. Nahrnuli sa do domov a brali všetko, čo videli. O dva dni dalo panstvo vyhlásiť, že všetko musia vrátiť. Každému, kto raboval, hrozilo zastrelenie.

„Vtedy mali aj vojaci na bajonetoch pušiek ponapichované kolesá rokfortu. Mojej mamičke bolo veľmi ľúto, keď videla syry váľať sa kade-tade po zemi.“

Kamarát vojnu neprežil

Paľo Kajan bol o niečo mladší ako jeho bratia a na vojnu sa dostal vtedy, keď sa schyľovalo k ukončeniu celého vojnového nezmyslu. Možno aj preto sa vrátil z vojny v poriadku a čoskoro sa zamestnal na Vígľašskom zámku ako panský kočiš. Chodil v uniforme a na rukách mal biele rukavice. Na peknom panskom hintove vozil pánov a dámy tam, kde bolo treba.

„Môj učok Paľo mali kamaráta Jána Pavlíka. Ako mládenci sa poznali ešte pred vojnou, bol z neďalekej Veľkej Slatiny (Zvolenská Slatina). Pred svetovou vojnou odišiel na zárobky do Ameriky, ale tam sa dlho nezdržal, pretože dostal z domu úradný list, že sa musí vrátiť domov a odslúžiť si vojnu ako povinnosť voči monarchii. Ján Pavlík sa narodil v roku 1887 vo Veľkej Slatine a narukoval k 25. pešiemu pluku do Lučenca. Viac toho o ňom nevieme, ani kde a kedy sa stretli, len sa dali spolu na vojne odfotiť. Ako sme sa neskôr dozvedeli, Jána Pavlíka zabilo v máji 1917 v Taliansku,“ vysvetľuje Veronika Lalíková.

Poslední dvaja bratia

Piatym bratom bol Martin Kajan. Aj na Kajanovcov to bol vysoký a statný muž. Až taký, že pre neho museli zvlášť šiť uniformu. Ešte v civile ho panstvo zamestnalo ako gazdu a dozorcu.

„Kde boli narukovaní a kde slúžili vojenčinu, to nevieme. Keď sa vrátili domov do civilu, bolo už dávno po vojne a tu sme mali Československú republiku. Bolo to v roku 1922. Potom sa oženili a keď mali jedno dievčatko, odišli za chlebom do Kanady. Na Slovensko sa vrátili až po druhej svetovej vojne,“ konštatuje Veronika.

Matúš Kajan bol z bratov šiesty a najmladší a hrôzy svetovej vojny nemusel zažiť. Na vojenčinu sa dostal už za prvej Československej republiky. Narukoval v roku 1927 do Lučenca a odtiaľ ho prevelili do Čiech, do mesta Kroměříž.

„A posledná spomedzi súrodencov bola moja mamička. Vydala sa za železničiara Juraja Matúšku. Čoskoro odišli do Francúzska zarobiť si nejaké peniaze a keď sa vrátili v roku 1930, postavili si domček vo Zvolenskej Slatine, v ktorom bývam dodnes,“ končí svoje vojnové rozprávanie pani Veronika.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 998
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 525
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 336
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 214
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 769
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 695
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 419
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 385
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 308
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 173
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Z divadelného workshopu pripravovanej inscenácie Čepiec.

Prvú tohtoročnú premiéru by chceli uviesť v marci.

8 h
Ilustračné foto

Po náročnom týždni si obce vydýchli, no kritikou nešetrili.

8 h
Ilustračné foto.

Pod Poľanou testovali aj pred víkendom.

8 h
Kelemen vyrovnáva na 2:2 vo vlastnom oslabení.

V nájazdoch sa presadili Nuutinen a Mikúš.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

22 h

Testovanie pokračuje aj v nedeľu. V okrese Púchov je priebežná pozitivita pod pol percenta.

24. jan

Už ste čítali?