ZVOLEN. Snaha o rytmus naráža na neskúsenosť hudobníkov. Každý si búcha do bubna po svojom, každý akoby počúval ten svoj rytmus.
Malí hudobníci sediaci obkročmo na bubnoch, ktorých stretávame pod stromami na zvolenskom námestí, nie sú žiadnym orchestrom. A keď, tak veľmi rozladeným orchestrom pred koncertom, ked si každý hudobník dolaďuje ten svoj nástroj a nepočúva ostatných. Na rozdiel od riadneho orchestra, ktorý sa mávnutím taktovky dirigenta v desatine sekundy zladí, sa v chaose pod stromami dirigent môže snažiť ako chce.
Po chvíľke tréningu, keď už deti začínajú dávať pozor, sa všetko mení. Rytmus začína byť jednotný. Tu a tam sa ešte niekto netrafí, ale to je v tomto prípade jedno. Miro Meky Randuška sediaci v kruhu detí tempo stupňuje, až každý tlčie do toho svojho bubna ako len vládze. Ale v rytme, ktorý on vedie.
Zatvorím oči a prenášam sa do minulosti k prvým ľuďom niekde v Afrike. Stúpajúci rytmus ich uvádza do extázy, telá sa automaticky kníšu, myseľ si lieta v iných dimenziách. Sú to naši predkovia a ten zvuk máme v sebe, v našich génoch. A nezáleží na tom, že máš modré oči a blond vlasy. Vráť sa naspäť a uvidíš sa v africkej pravlasti. Len sa tam vráť.
A potom nič. Koniec. Bubnovanie sa skončilo na jeden pokyn.
Som späť v zvolenskej realite. Pozerám na šťastné tváre detí, ktoré si práve počas Lesníckych dní na námestí vyskúšali muzikoterapiu a ani o tom nevedeli.
Rytmus je všade
Nie nadarmo si pri nervozite poklepkávame prstami po stole. Alebo mykáme nohou. Iní znervóznejú z pohľadu na nás, no nám rytmus pomáha. Upokojuje. Niekedy dokonca uspáva. Spýtajte sa muzikoterapeuta. Aj my sme sa spýtali.
Tlkot srdca matky je prvé, čo vnímame niekoľko týždňov v jej lone ešte pred narodením. Nádych a výdych našich pľúc, pulz našej krvi, frekvencie mozgových vĺn a mesačný cyklus žien nás sprevádza celý život. Naša reč, chôdza, spánok a bdenie, všetko sa prejavuje v rytme. Súmrak a brieždenie, noc a deň, spln a nov, jar, leto, jeseň a zima, sa striedajú v pevných intervaloch.
„Rytmus je podstatou diania okolo nás a je aj v nás samých. Ovplyvňuje náš život v každom okamžiku, či si to uvedomujeme, alebo nie. A práve preto má úžasný potenciál,“ hovorí muzikoterapeut Miro Meky Randuška.
A aj keď všetci nemáme hudobný sluch, každý z nás má rytmus v sebe.
Ľudia sú bytosťami rytmickými, všetko čo sa hýbe, hýbe sa v určitom rytme.
Aj bez vzdelania
Aktívna muzikoterapia pracuje s netradičnými, ľahko ovládateľnými, elementárnymi hudobnými nástrojmi. Ide o rôzne rytmické a melodické nástroje využívané po stáročia na navodenie pozitívnej zmeny - či v rámci celej komunity, alebo v správaní jednotlivca.
Skupinové bubnovanie môže odstrániť hnev a negatívne emócie, zlepšuje sa pri ňom sociálne správanie. Dochádza k vzájomnej komunikácii na hlbokej úrovni.
Vplyvom bubnovania sa správanie apatikov dynamizuje, na druhej strane dokáže hra na tieto nástroje upokojiť a upútať pozornosť na nezvyčajne dlhý čas. Dochádza k zjemneniu vnímania a rozvoju vnútorného sveta.
„Hru na elementárne hudobné nástroje zvládnu deti bez akéhokoľvek hudobného vzdelania, dokonca aj klienti s ťažkým mentálnym postihnutím. Aktívne hranie zlepšuje motorickú koordináciu, učí kontrolovať deštruktívne impulzy, vybudovať zodpovednosť, cit a sebadisciplínu,“ vysvetľuje Randuška.
Rytmus sa považuje za veľmi účinný nástroj na zlepšenie zdravia a celkovej kvality života. Uvoľňuje napätie, nabíja energiou, lieči emočné zranenia. Má veľmi pozitívny účinok na klientov postihnutých autizmom, Downovým syndrómom, sklerózou multiplex a paralýzou.
Autistickým deťom rozvíja komunikačné schopnosti a zväčšuje rozsah pozornosti. Pravidelný rytmus bubna pomáha pacientom obnoviť kontrolu pohybov svojho tela. Pri mentálnych poruchách dokáže bubon zväčšiť sebaúctu a dôveru vo vlastné schopnosti.
„Neučím ich hrať. Nejde o hudobnú výchovu, pri ktorej je cieľom naučiť sa zahrať nejakú melódiu. Cieľom je zmena správania a prežívania,“ dodáva.
Muzikoterapeut klientov iba trochu vedie, až do chvíle, keď sú sami schopní niečo zahrať. V určitej chvíli prestanú potrebovať vodcu a začínajú vnímať sami seba.
Tým, že klienti aktívne hrajú, učia sa neverbálnej komunikácii. Tento efekt využíva v korporátnom bubnovaní – teambuildingu pre firmy.
Najlepším nástrojom je spev
Muzikoterapia môže mať rôzne podoby. Sú ňou napríklad aj detské riekanky, kde malý človiečik ešte nevníma význam slov, ale iba ich rytmus.
Hudba vchádza hlboko do človeka a tam urobí zmenu k lepšiemu.
Terapiu potrebuje občas každý človek. Veľmi jednoduchým hudobným nástrojom je bubon. Hovorí sa, že niekedy bol rozšírený po celom svete, aj keď na Slovensku ho nemáme medzi tradičnými hudobnými nástrojmi.
„Perfektným hudobným nástrojom je ľudský hlas, ten má človek stále so sebou. Keď človek spieva, uvoľňuje sa. Na hlasivkách sa dá hneď spoznať, v akom emočnom stave človek je. Preto je práve hlas tým najzákladnejším nástrojom,“ vysvetľuje Miro Meky Randuška.
Rytmus pôsobí na motoriku a všetko fyzické, melódia ovplyvňuje emočné záležitosti a harmónia rozumové.
Stačí pustiť hudbu malému dieťaťu a ono sa samo od seba začne pohojdávať v rytme. Fascinácia dieťaťa hrkálkou je tiež o pohybe a rytme.
Rovnako to pôsobí aj na dospelých, stačí, keď niekde pustia obľúbenú pesničku a nám začne noha v rytme poskakovať.
Začalo sa to knihou
Na Slovensku je muzikoterapia zahalená závojom ezoteriky, pritom je to profesia, ktorá vyžaduje muzikoterapeutické vzdelanie, osobnostné predpoklady, sebaskúsenosť a supervíziu. Miro Meky Randuška vyštudoval špeciálnu pedagogiku a muzikoterpiu na akreditovanej škole v Čechách.
„Lákalo ma to, pravdaže, už oveľa skôr. Lákal ma rytmus, zvuky nástrojov. Začal som s africkými bubnami a všelijakými inými nástrojmi. Raz som dostal od priateľov z New Yorku knihu, ktorá sa volá Liečivá sila bubna. Sú v nej prípadové štúdie, kde sú drogovo závislí ľudia, vojnoví veteráni, autisti, seniori... Išlo o akúsi zbierku skúseností viacerých muzikoterapeutov,“ pokračuje v návrate k svojim začiatkom.
Keď knihu prelúskal, a to doslova, pretože po anglicky dobre nevedel a texty si pracne prekladal, mal pocit, že už všetko vie.
„Založil som občianske združenie, napísal projekt...“ dodáva.
Hodina deťom projekt podporila a budúci muzikoterapeut si mohol dovoliť kúpiť viac nástrojov. Potom v celom Banskobystrickom kraji navštevoval päť zariadení s deťmi so špeciálnymi potrebami. To bol začiatok. Prvý projekt vyskúšal vo zvolenskej Symbii. Jeho najnovší projekt „Bubnovanie pre školy“, využíva skupinové bubnovanie ako prevenciu šikany a agresie na základných a stredných školách.
Tu by sa žiadalo napísať, že ho to začalo živiť, no nie je to tak. Muzikoterapia ho doteraz neživí.
