Storočnica fujarového mága z Vígľaša

VÍGĽAŠ. Vígľašania si v týchto dňoch (7. júna) pripomínajú sté výročie narodenia jedného z najznámejších výrobcov fujár na Slovensku – Petra Pacigu.

Jedným z Pacigových žiakov, fujaristov, je Marian Plavec, autor rozsiahlej monografie o výrobcoch ľudových hudobných nástrojov. V knihe Majstri postavil svojho učiteľa a priateľa z Vígľaša na popredné miesto a na štrnástich stranách opisuje jeho prácu a dielo. Nakoniec uvádza: „Majster Paciga vedome povýšil úlohu autentického nositeľa ľudových tradícií na poslanie. Pre viacerých sa stal láskavým učiteľom, ochotným, nezištným radcom.“

Peter Paciga sa narodil v Zolnej – Brezinách, na majeri Aladár, ktorý kedysi patril Vígľašskému panstvu. Jeho otec bol bačom na Hrochoti a Peter rád počúval hru na fujare a píšťalke. V roku 1931 sa Pacigovci prisťahovali do Vígľaša.

Od roku 1940 až do dôchodku pracoval na železnici, najviac ako výhybkár na Pstruši. Keď si našiel trochu voľného času, skúsil vyrobiť prvú píšťalku, až neskôr sa pustil aj do fujár.

Po roku 1954 začal pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave vyrábať fujary a píšťalky, neskôr i priečne drevené flautičky. Zvlášť obľuboval hru na píšťalke dvojačke – na dvoch paralelne spojených trubiciach zhodného ladenia, z ktorých ľavá bola bez hmatových otvorov. Majstrovsky ovládal techniku trojčenia, vo svojej bohatej prstovej technike využíval viaceré melodické ozdoby. Hru na svojich nástrojoch dopĺňal spevom s citeľne rozochveným vibratom.

Na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve sa zúčastnil už v rokoch 1967 a 1970. V rokoch 1975, 1976, 1978 a 1983 v súťaži výrobcov fujár získal najvyššie ocenenie.

Vytvoril svojský – vígľašský dekor zdobenia. Plochu od konca prieduchovej cifry po horný hmatový otvor zaplnil siedmimi kvetmi, ktoré maľoval ručne priamo na drevo.

Podobne ako Jozef Ďurica z Dúbrav – Hradnej pre výzdobu fujary používal aj svargy – slnečné kolesá. Na hmatové otvory rád kreslil retiazky. Na ornamenty nanášal šalvajster pri teplote aspoň 20°C.

Povrch nástrojov leštil politúrou a napustil repkovým olejom. Pri týchto prácach mu pomáhala manželka Magdaléna.

Peter Paciga až do roku 1985 často vystupoval na miestnych oslavách a spoločenských podujatiach vo Vígľaši.

V rodine má aj svojho úspešného pokračovateľa. Je ním jeho synovec Jozef Svoreň, rodák z Vígľaša – Pstruše.

Autor: Milan Sliacky