ZVOLEN. O Krupine sa hovorí ako o jednom z troch najstarších kráľovských miest, krupinský historik Miroslav Lukáč hovorí, „nie je vylúčené, že je úplne najstarším mestom“.
Kedy kráľ pôvodné privilégiá Krupine udelil, sa s istotou nevie, listiny sa stratili počas tatárskeho pustošenia.
„Z listín Krupiny a Zvolena vieme, že privilégiá kráľ obnovoval po vpáde Tatárov, ktorí sem prišli v roku 1241,“ dodáva historik.
Najstaršie privilégiá dostala podľa dostupných dokumentov v roku 1238 Trnava. „Zrejme v tom istom roku udelili privilégiá aj Krupine, na čo nepriamo poukazuje jedna listina. Nepoznáme však presný dátum, či pred Trnavou alebo po nej. A asi aj Zvolenu a Banskej Štiavnici.“
Na západnom Slovensku bola takto privilegovaná iba Trnava, na strednom Slovensku okrem baníckej oblasti to bola Krupina, Zvolen, Banská Štiavnica a neskôr, už po tatárskom vpáde, Banská Bystrica (v roku 1255).
Tri podmienky
Prečo práve Krupina získala privilégiá?
„Ani v stredoveku sa privilégiá nerozdávali hocikde a hocikomu. Aby sa osada hostí mohla stať mestom, potrebovala na to niekoľko podmienok. Jednou z nich bola dobrá poloha pre fungujúce poľnohospodárstvo, ďalšou strategická poloha - najlepšie na križovatke obchodných ciest - a napokon právny rámec či systém, v ktorom by fungovala,“ objasňuje historik.
To všetko v Krupine bolo; úrodné polia, vrchy na pestovanie viniča.
Krupina bola už od stredoveku križovatkou obchodných ciest a zároveň hospodárskym a cirkevným strediskom viacerých okolitých slovenských dedín okolo Kostola sv. Petra z 12. storočia.
„Tretiu podmienku, právny rámec, určili privilégiá, ktorý si nemeckí hostia - tak ich menuje listina - priniesli ako zvykové právo zo Saska, z okolia Magdeburgu. Toto právo prispôsobené na miestne podmienky bolo spísané a potvrdené listinou niekedy v roku 1238 a potvrdené v roku 1244, teda pred 770 rokmi.“
Neplatili mýto
Pre Krupinu to znamenalo, že mala svojich vlastných predstaviteľov a správcov (farára a richtára) a mala zabezpečený hospodársky rozvoj; slobodnou ťažbou kameňa, dreva a jej obyvatelia mohli obchodovať po celej krajine bez toho, aby museli platiť mýto.
Vďaka tomu sa Krupina zaradila medzi popredné mestá a v rámci Zvolenskej stolice patrila v počte obyvateľov dlhé obdobie medzi ľudnatejšie.
„Vďaka privilégiám sme mohli postaviť hradby, ktoré nás ochránili pred Turkami. Mohli sme zveľaďovať vlastné domy a architektúru, čo je však dnes vidieť pomenej. Mohli sme zriadiť jarmoky a až jedenásť z nich každoročne prispievalo do pokladnice mesta. Mali sme viac hostincov aj mestský hotel a mesto vďaka privilégiám ostalo mestom aj naďalej,“ ozrejmuje historik.
Mohli popravovať
„Vďaka nemeckým hosťom, ktorí dostali privilégiá, sa môžeme pýšiť jedným z najväčších románskych farských kostolov na Slovensku. Je pravda, že vďaka týmto právam sme mohli aj popravovať a upaľovať krupinské bosorky, no patrí to do našej histórie rovnako ako súboje mešťanov s Turkami, rovnako ako symbol mesta Vartovka či Krupina so svojimi somármi,“ dopĺňa s úsmevom historik.
