ZVOLEN. Je autorom a spoluautorom viacerých knižných publikácií a vyše päťdesiatich vedeckých, odborných a popularizačných článkov. Jeho najvýznamnejšou prácou je edícia Flóra Slovenska.
Patril k spoluzakladateľom Slovenskej botanickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Desať rokov zastával post jej predsedu, neskôr bol jej čestným členom. Docent JÁN FUTÁK.
V odborných kruhoch sa považuje za významného botanika a zakladateľa modernej botaniky.
Zomrel v Bratislave 7. júla 1980 vo veku 66 rokov, pochovaný je v rodnej Turovej, obci pri Zvolene.
K stému výročiu jeho narodenia bude 20. a 21. mája spomienková konferencia, pripravila ju Slovenská botanická spoločnosť a Katedra fytológie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
S návštevou rodného domu
Prvý deň konferencie bude na univerzite venovaný prednáškam, hovoriť o Jánovi Futákovi ako o botanikovi, vedcovi, autorovi aj kňazovi bude viac ako desať odborníkov.
Druhý deň sa účastníci konferencie zúčastnia botanickej exkurzie po náučnom chodníku v Národnej prírodnej rezervácii Boky, ktorý od roku 1995 nesie meno Jána Futáka. Dlhý je približne päť kilometrov, začína sa pri Budči v doline Veľký Sietenec. Má trinásť zastávok, vedie popri Čertovej skale či dolinou Breznického potoka až do Hronskej Dúbravy.
V Turovej navštívia jeho rodný dom, pamätnú izbu a miesto posledného odpočinku. Spomienkové podujatie zavŕši svätá omša v rímskokatolíckom kostole v Turovej.
Ján Futák ešte ako kňaz. Foto: sbs.sav.sk
„Rodný dom Ján Futáka patrí jeho neteri, býva v ňom,“ povedala starostka Turovej Jana Jarotová. Je na ňom pamätná tabuľa, ktorú mu obec v roku 1994 odhalila pri príležitosti nedožitých 80. narodenín.
„Pamätná izba je v inom dome, v dome jeho sestry. Zriadila ju z nábytku, písomností či fotografií, ktoré po ňom zostali.“
Kňaz aj vedec
Ján Futák štyri roky študoval vo Francúzsku na Teologickej a Prírodovedeckej fakulte Štátnej univerzity v Štrasburgu.
Po skončení štúdia na banskobystrickom gymnáziu odišiel študovať do Francúzska. V Štrasburgu na štátnej univerzite vyštudoval katolícku teológiu a prírodovedu. Po vysvätení za kňaza pôsobil ako kaplán v Krupine, neskôr ho ustanovili za duchovného pre slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku, Belgicku a Švajčiarsku.
Po návrate na Slovensko ho cirkev uvoľnila, chcel sa venovať vede.
Po významnom botanikovi pomenovali chodník v prírodnej rezervácii Boky. Foto: sbs.sav.sk
Keď jeho kolega Miroslav Manica naňho spomínal v časopise Enviromagazín, pripomenul, že hneď po druhej svetovej vojne sa snažil presadzovať nové, moderné chápanie ochrany prírody a mal veľkú zásluhu na zriadení Tatranského národného parku.
Práve Manica navrhol nazvať náučný chodník v rezervácii Boky jeho menom. Na brale v priestore známeho skalného hríba Čertova skala mu navrhol osadiť pamätnú tabuľu, tú však napokon osadili na skale v prírodnej rezervácii Kňaží stôl, teda v lokalite, ktorá bola srdcovou záležitosťou Jána Futáka.
Od roku 1965 prednášal na Prirodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1967 bol hosťujucim profesorom štátnej univerzity v Štrasburgu.
