Nedeľa, 18. február, 2018 | Meniny má Jaromír
Pridajte si svoje mesto

Rodiny padlých vojakov odmenil štát trafikami

Sliač má dva pamätníky. Jeden je v Hájnikoch, druhý v Rybároch.

Pamätník v Rybároch odhalili v roku 1936. Stál vtedajších 24-tisíc korún.(Zdroj: MILAN SUJA)

Dážď zmýval prach z chodníkov vo chvíli, keď sme sa dostali k vojnovému pamätníku. Sme v časti Hájniky, mesto Sliač si pri ňom obyčajne pripomína obe svetové vojny, výročie SNP aj výročie oslobodenia mesta. Ďalší pamätník sa nachádza v Rybároch, ten je venovaný padlým vo veľkej vojne.

Anna Boborová je našim spoločníkom na ďalšej ceste za hľadaním stratených informácií z prvej svetovej vojny. Stretávame sa v daždi, ukazuje nám upravené okolie monumentov. Na rozdiel od iných, v Sliači je pamiatka padlých vysoko cenená. A možno je to aj preto, lebo sa nachádzajú na miestach, kde by schátrané nerobili najlepší dojem na návštevníkov tohto kúpeľného mesta.

„Tieto veci sme si preberali, keď sme ako dôchodcovia išli zo schôdze,“ ozrejmuje s úsmevom začiatky svojho záujmu o veľkú vojnu Anna Boborová.

Miestna Jednota dôchodcov síce nemá vo svojich radoch žiadneho z pamätníkov vojny, to už ani nie je možné. Ibaže spomienok, aj keď sprostredkovaných, je medzi dôchodcami viac ako dosť. Navyše v rodine pani Anny sa výročie vypuknutia vojny spája s iným výročím.

„Naša starká, tiež Anna Boborová, sa narodila 16. júla 1914 a v tomto roku sa dožije sto rokov,“ vysvetľuje pani Anna.

Dlho sa netešil

Kým sa v rodine Zemkovej tešili z malej Aničky, vodcovia národov vtedajšieho sveta chystali jeho nové prerozdelenie. Do začiatku svetového konfliktu chýbalo dvanásť dní, už 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku a spustil sa domino efekt, vyplývajúci z rôznych spojeneckých zmlúv naprieč európskym kontinentom a taktiež celým svetom.

Otec malej Aničky, Juraj Zemko, už čoskoro narukoval na front.

Spomienok z tých čias veľa neostalo, v roku 1915 bol Zemko zranený a liečil sa v Banskej Bystrici. Rodina túto skutočnosť využila.

„Jeho manželka zohnala povoz a takto na koňoch a voze aj s malým dieťaťom ho išli pozrieť,“ vysvetľuje Anna Boborová. Svoju ženu a dcéru videl vtedy Zemko naposledy.

Maličká mala primálo na to, aby si tvár otca mohla zapamätať.

Po preliečení sa otec musel vrátiť na front. Zabilo ho na ruskom fronte pri Ľvove.

Svedok, vojak pochádzajúci zo Sielnice, ktorý sa po vojne vrátil, hovoril o ťažkom zranení – odtrhnutej nohe. Kedy Juraj Zemko zomrel, nikto už nevie.

Dostali trafiky

Po vzniku samostatnej Československej republiky sa vdova dočkala aspoň malého zadosťučinenia.

„Od štátu dostala pomoc v podobe trafiky,“ hovorí Anna Boborová a dodáva: „Tá trafika ju živila niekoľko desaťročí. Bola na Rybárskej ulici pri zastávke.“

Spoločne uvažujeme, že Juraj Zemko bol asi legionárom, veď odmenu od Československej republiky nedostával každý účastník vojny, ale iba legionári či vojaci, ktorí bojovali proti maďarským boľševikom v roku 1919. Veď sa svojím bojom zaslúžili o vznik republiky.

„Ako by sa zaslúžil, keď padol?“ čuduje sa Anna Boborová. O legionárskej minulosti otca svojej svokry nič nevedela. Podľa rodiny Juraj Zemko padol skôr a nestihol byť legionárom.

Druhú trafiku v Sliači dostala rodina po padlom Jánovi Laskavom. Jeho meno je na pamätníku v Bajči. Anna Boborová nám ukazuje fotografiu pamätníka s dobre viditeľným menom. Je presvedčená, že ide o pamätník vojakom padlým v prvej svetovej, no pri podrobnejšom pohľade zisťujeme dôležitú skutočnosť. Nejde o padlých v prvej svetovej vojne, ale padlým vojakom 7. práporu československej domobrany.

Z bojísk veľkej vojny sa týmto dostávame do raného obdobia prvej Československej republiky a bojov proti maďarským boľševikom. V nich hrali dôležitú úlohu práve československí legionári z talianskeho a francúzskeho frontu.

Pamätník v Bajči je venovaný deviatim vojakom 7. domobraneckého práporu, ktorí padli 1. 5. 1919 pri obrane československého územia.

Československá domobrana v Taliansku bola súčasťou rodiacej sa armády Československej republiky. Vznikla z českých a slovenských zajatcov, príslušníkov rakúsko-uhorskej armády. Celkovo išlo asi o 60-tisíc vojakov (56 samostatných práporov, 22 samostatných rôt). V decembri 1918 im vydal Milan Rastislav Štefánik rozkaz na urýchlený presun do Československa. Návrat prebiehal od marca do septembra 1919.

Tieto jednotky zaisťovali najmä poriadok v pohraničí, no uplatnili sa tiež v bojoch s maďarskou armádou na Slovensku v tom istom roku. Ale to sme od veľkej vojny poriadne odbočili.

Pokúšame sa nájsť podrobnosti o Jurajovi Zemkovi. Jeho meno nie je ani na jednom zo sliačskych pamätníkoch. Padol vo vojne a rodina dostala trafiku. Prečo? To sa nám zistiť nepodarilo.

„O ňom nevieme nič. Zobrali sa, manželke sa narodilo dieťa a otec odišiel do vojny. To je všetko čo vieme,“ vysvetľuje Anna Boborová. Vdova po Jurajovi sa už nikdy nevydala, starala sa o svoje jediné dieťa. Jeden z tisícok smutných príbehov.

Veľkej vojne zaplatili Sliačania daň nielen v množstve padlých a zranených. Z kostola im rekvirovali aj dva zvony. Najväčší zvon, ktorý sa volá Mikuláš, nechali na mieste, pretože bol príliš ťažký.

Český vojak

Pamätník v Rybároch tiež stopercentne nesúvisí iba s prvou svetovou vojnou. Je na ňom dvadsaťdeväť mien, no nie všetci pochádzajú zo Sliača. „Medzi nimi je meno vojaka československých vojsk, ktoré bojovali proti maďarským vojskám po vzniku Československa v roku 1919. Jozef Vodolán bol Čech a príslušník 102. pešieho pluku. Padol 11. júna 1919,“ pripomína Emil Šimončík, ktorý je poslancom mestského zastupiteľstva v Sliači. Podľa neho pamätník slávnostne odhalili v nedeľu 7. júna 1936.

Malá obec Rybáre si ním pripomenula svojich rodákov, ktorí padli vo svetovej vojne a jedného vojaka padléhu v povojnovom konflikte s maďarskými vojskami.

„Monument je dielom banskobystrickej sochárskej dielne pána Horna a stál vtedajších 24-tisíc korún,“ dodáva podrobnosti Emil Šimončík. Ako uvádzala dobová tlač, peniaze pochádzali zo zbierok a darov od rôznych spolkov.


  1. Kúpele Sliač stagnujú, kúpiť ich chce Drucker Foto 423
  2. Peter Molitoris: Mám rád našu krajinu 362
  3. Pri Sáse sa zrazil autobus s dvomi autami 139
  4. Zachránili ženu, bola v bezvedomí 115
  5. Vzácnu rodinnú hrobku zachraňuje mesto Foto 73
  6. FOTO: Powerlifterka z Pliešoviec úspešná v Škótsku Foto 60
  7. Ľudia a firmy dlhujú mestu takmer 90-tisíc eur 51
  8. V úvode sezóny 9 medailí pre AK Danica Zvolen 40
  9. Úspechy zaznamenali aj najmladší zvolenskí atléti 37
  10. Z piesní Podpoľania a Hontu vzniklo ojedinelé hudobné dielo 36

Najčítanejšie správy

Zvolen

Kúpele Sliač stagnujú, kúpiť ich chce Drucker

Riaditeľ kúpeľov čerpá informácie len z médií.

Peter Molitoris: Mám rád našu krajinu

Predstavujeme osobnosti regiónu: Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zvolenskej nemocnice.

Pri Sáse sa zrazil autobus s dvomi autami

Počasie sa v kraji podpísalo pod niekoľko dopravných nehôd.

Zachránili ženu, bola v bezvedomí

Bez rýchlej reakcie policajtov by sa žena zrejme udusila.

Vzácnu rodinnú hrobku zachraňuje mesto

Za uplynulé tri roky prešla pamiatka viditeľnou zmenou.

Blízke regióny

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Vo Svätom Antone horel dom. O strechu nad hlavou prišli dvaja ľudia

Pri hasení požiaru pomáhali hasiči z viacerých staníc aj miestni dobrovoľníci.

Ľudia z hrebeňov: Nedajte sa oklamať tým, že v dolinách je málo snehu

Na niektorých miestach Nízkych Tatier sú až dva metre snehu, niektoré záveje majú okolo troch metrov. Pri pohybe po hrebeni sú nevyhnutné lyže, prípadne snežnice.

Pomáhala do posledného dychu

Posledná rozlúčka s Vierou Perašínovou bola v sobotu 17. februára o 14. hodine v kostole v Iľanove. Želala si, aby ľudia, ktorí prídu na jej pohreb, nenosili kvetinové dary, ale prispeli radšej ľuďom v núdzi.

Pri kontrole vozidla zadržala polícia muža obvineného zo zabitia

Muž z Veľkokrtíšskeho okresu už do cieľa cesty nedorazil. Zadržali ho.

Všetky správy

Bolo správne, že Nasťa odišla na Slovensko, vraví Kuzminovej otec

V Rusku je v biatlone veľký tlak, silná konkurencia a aj tréningy sú veľmi ťažké, hovorí mama Anastasie Kuzminovej.

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Slováci si zahrajú proti USA, víťaza vo štvrťfinále čaká Česko

Zápas Slovensko - USA je na programe v utorok o 4:10 nášho času.

Olympiáda v Pekingu už nehrozí. Možno však pôjde do Tokia, smial sa Kuzmin

Nasťa prekonala predpovede a prepísala históriu, hovorí jej tréner a manžel Daniel Kuzmin.