ZVOLEN. O bezpilotných lietadlách najčastejšie počúvame v súvislosti s protiteroristickými akciami americkej armády.
Využitie bezpilotných strojov v civilnej sfére už také medializované nebýva.
„Toto je oktokoptéra a táto menšia je kvadrokoptéra, pretože má iba štyri vrtule,“ hovorí Petr Vopěnka, ktorého vo Zvolene stretávame počas Lesníckych dní. Pracuje na fakulte lesníckej a drevárskej, ktorá je na Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe a do Zvolena prišiel ukázať novinku, ktorá by v budúcnosti mohla lesníkom pomáhať v ich práci.
„Kvadrokoptéra unesie malú kameru, väčšia oktokoptéra už môže mať až desať kilogramov nákladu. To môže byť kvalitný fotoaparát, no aj iné zariadenie. My to teraz používame práve s fotoaparátom a lietame nad lesnými porastami. Robíme série fotografií, ktoré sa prekrývajú a potom ich spájame dohromady. Z výslednej fotografie sme schopní určiť zásoby dreva v poraste,“ hovorí.
Ešte ľudí nenahradia
Tú istú prácu v teréne dnes robia taxátori, ibaže tí sa pri nej poriadne nachodia. Žeby ich už nahrádzali stroje?
„Zatiaľ určite nie,“ dodáva.
Všetko je vo fáze výskumu, odborníci s kvadrokoptérami ešte nie sú schopní konkurovať ľuďom. Ani čo sa týka času, a ani nákladov. A je jedno, či hovoríme o Slovensku, Čechách alebo zvyšku sveta.
Keď pôjde skenovať napríklad hektárový porast, tak s prípravou kvadrokoptéry a samotným skenovaním strávi celý deň. Keď tam pôjde človek, má to hotové podstatne skôr.
Petr Vopěnka zdôrazňuje, že porovnávanie nie je namieste, výskum v praxi znamená, že porast si najprv vyhodnotia zo vzduchu a potom ho prejdú a odmerajú z vnútra lesa takpovediac po starom.
„Cesta je dlhá, sme iba na začiatku, no rozhodne je to cesta, ktorá niekam povedie,“ dodáva Vopěnka.
Limitujúce batérie
Vývoj bezpilotných prostriedkov poháňa najmä armáda. Vyrábajú sa od veľkých, schopných niesť rakety alebo bomby, až po malinké, ktoré si berú vojaci so sebou a sú s nimi schopní zisťovať pohyb nepriateľa.
Medzera medzi vojenskou a civilnou technológiou vraj už nie je také veľká, bezpilotné lietadlá s podobnými senzormi ako má armáda sú dostupné aj pre civilnú sféru.
„Limitujúce sú najmä batérie. Táto kvadrokoptéra vydrží vo vzduchu napríklad iba desať minút,“ vysvetľuje vedec ďalšie podrobnosti. Jeho výskum sa sústreďuje najmä na spracovanie dát.
Oktokoptéru si zaobstarali za päťtisíc eur, menšia kvadrokoptéra ich vyšla na dve tisícky.
A tú najmenšiu, ktorá sa zmestí do dlane si kúpili za sedemdesiat eur. Nie pre zábavu, s najmenšími strojmi sa dajú dobre učiť základy lietania.
Počasie je niekedy proti
Pri výskume s drahými prostriedkami je nepríjemná aj tá najmenšia nehoda.
Odborníci z českej univerzity zatiaľ havarovali iba raz, aj to z malej výšky. Na vine bola technická chyba.
Najväčším nepriateľom malých lietajúcich strojov je nepriaznivé počasie. Nedá sa s nimi lietať v daždi, pretože motorčeky nie sú kryté. Rovnako je obmedzujúci aj vietor, nemalo by sa s nimi lietať pri rýchlosti vetra nad osem metrov za sekundu.
„Je to rovnaké ako pri leteckom snímkovaní, niekedy musíme čakať na dobré počasie,“ vysvetľuje Petr Vopěnka.
Ani tu vývoj nespí, už sú na trhu aj typy, ktorým dážď neprekáža a poradia si aj s vetrom.
Nad lesmi hrozí aj ďalšie riziko. Nepriateľsky môže zareagovať aj dravec, ktorému sa bude zdať, že mu niekto narušuje teritórium.
„Stalo sa nám, že začala okolo poletovať kaňa a vtedy sme sa naozaj báli, že na stroj zaútočí,“ dodáva.
Nakoniec všetko dobre skončilo, vták si to rozmyslel.
