Nemala ani šestnásť, keď v štyridsiatom deviatom nastúpila do novovzniknutej zvolenskej činohry. Rovno zo školských lavíc. Navzdory rodičom. Na jeho javisku prežila šesťdesiatpäť rokov a hrá na ňom aj dnes. Herečka Magda Matrtajová slávi životné jubileum.
Svojich osemdesiatych narodenín sa dožila herečka v skvelej mentálnej aj fyzickej kondícii. Pobolieva ju síce chrbtica aj noha, čo pripisuje veku aj zájazdovým predstaveniam v starých autobusoch a nevykúrených kultúrnych domoch, ale stále je sebestačná a ešte aj dnes účinkuje v dvoch divadelných predstaveniach.
Stvárňuje hlavnú postavu svojráznej dámy Daisy Werthanovej v svetoznámej hre Šofér slečny Daisy a postavu matky v komédii Lekárske tajomstvo.
„Keď vyjdem na javisko, zrazu ma nič nebolí. Keď skončím, bolesť sa znovu ohlási a už pokrivkávam. Zvláštny jav, neviem si ho vysvetliť,“ hovorí jubilantka, ktorá s vyše dvoma stovkami naštudovaných postáv vedie s prevahou v histórii divadla rebríček odohraných premiér.
Z troch sestier tri herečky
Prvou inscenáciou, v ktorej účinkovala, boli Tajovského Statky-zmätky. „Hrala som v nej postavu bez textu. Anjela, ktorý spieva pri betleheme. V podstate som začínala ako muzikálová speváčka,“ smeje sa.
Nad inou profesiou ani neuvažovala. „Rodičia chceli mať zo mňa krajčírku. Obidve staršie sestry však už boli herečky a ja som tiež hrávala v ochotníckom divadle. Samozrejme, nie večerné predstavenia, len v rozprávkach, na ktoré ma uvoľnili zo školy.“
V ochotníckom súbore Detvan ju videl riaditeľ novovzniknutého zvolenského divadla Karol Badáni, sám v ňom predtým hral, a ponúkol jej úlohu v jednom z predstavení. Po nej rovno angažmán.“
Zo všetkých troch sestier Čaplových sa tak stali herečky.
Najstaršia Valéria, neskôr Paulovičová, účinkovala aj v Martine a Trnave, no po čase ju zlákala vôňa domova a vrátila sa. Vo zvolenskom divadle zostala, kým neprišla do dôchodkového veku. Dnes má 85 rokov, žije mimo Zvolena.
Druhá sestra hrávala v bratislavskom ochotníckom divadle. „Zomrela pri pôrode, mala len 26 rokov. Aj dnes sa mi o tom ťažko rozpráva.“
Najmladšia Magda je jedinou herečkou, ktorá je so zvolenskou činohrou spätá od jej prvej sezóny.
„Pre rodičov to bol šok. Neprijateľná predstava tretej herečky v dome. Otec nevstúpil do divadla dva roky, ale mama na predstavenia chodila. Matky sú tolerantnejšie a chápavejšie.“
Druhá rodina
Svoje rozhodnutie dodnes neoľutovala. Napriek tomu, že začiatky neboli ľahké. „Ako ochotníci sme skúšali raz - dva razy do týždňa, v divadle sme zrazu skúšali každý deň. Pracovný nápor bol náročný,“ priznáva.
„Boli to však krásne roky. Divadlo bolo mojou druhou rodinou, boli sme skvelá partia. Veľa mi dalo, ale pravda je taká, že aj vzalo. Obralo ma o mnohé radostné chvíle, aké prežívajú iné matky. To mi len manžel telefonoval na zájazd, že syn vyslovil nové slovo, že už urobil prvé kroky. Ani keď išiel prvýkrát do školy, som nebola doma.“
Hovorí, že len vďaka manželovej podpore mohla hrať. Starší Zvolenčania si Vladimíra Matrtaja pamätajú ako riaditeľa niekdajšieho RATES-u. Jeho smrť ju hlboko zasiahla.
„Sama som už dvadsiaty štvrtý rok a dodnes mi neskutočne chýba,“ priznáva.
Najväčšie pokuty
Režisér Andrej Turčan ju svojho času nazýval „naše slniečko“, pretože rozjasňovala a pozitívne ovplyvňovala náladu v divadelnom ansámbli. Najmä s mužskými kolegami si na javisku robili vzájomné prieky, bavili sa.
Magde Matrtajovej napríklad namazali vazelínou lodičky, v inej hre jej do chleba, do ktorého mala zahryznúť, napichali ako ježkov špáradlá. Herečka sa totiž rada smiala a na to, aby ju rozosmiali, stačilo málo.
„Stačilo, že niekto urobil na javisku grimasu a už som sa nezdržala smiechu. Ale za to boli pokuty a ja som platila najväčšie. Divák často nič nepostrehol, zasmial sa tiež, tlieskal, no dvadsať korún išlo z platu dole. Vtedy to bol veľký peniaz.“
So Štefanom Šafárikom v hre Mušketieri po 30 rokoch.
Prvý striptíz
Dodnes sa v divadle s úsmevom spomína na to, že práve Magda Matrtajová robila na javisku prvý striptíz.
„Je pravda, že som sa odhalila, ale diváci ma videli iba od chrbta. V inscenácii Vtáci našej mladosti som hrala ženu, ktorú manžel týral a bil. Ukázať dobitý chrbát malo v hre opodstatnenie, no okrem Márie Markovičovej nikto iný na pódiu nebol. Dokonca ani hasič, ktorý tam inak mal vždy službu. Pri opone stál režisér a strážil ju, aby nikto nenazeral,“ prezrádza.
Cigareta ako ilúzia
V archívnych fotografiách nachádzame aj herečkinu fotografiu s cigaretou. „Nikdy som nefajčila, ani to neviem. To bola iba ilúzia pre javisko. Cigaretu som zapálila a otriasala. A tvárila sa, že som fajčiarka,“ smeje sa.
Neresti žiadne nemá, ani alkohol. „Ak si dám, tak pohár červeného vína. Rada mám aj pivo. Dobre padne pohár za jedlom alebo v horúčavách.“
Zato v jedle prieberčivá nie je. Zje všetko aj si dopraje. Teda, dnes už toľko nezje ako kedysi, keď, ako o nej prezradil herec Emil Kosír, nosila so sebou dva kufríky. „Jeden, menší, to mala kozmetický. V tom väčšom si nosila rezne alebo fašírky.“
„Áno, zjedla som toho dosť. To neboli hodinové či poldruha hodinové hry, ale trojhodinové, ktoré sme kedysi hrávali, a ja som si potrebovala doplniť energiu. Desať rožkov, päť vajec, dvadsať deka maďarskej salámy či šunky, to bolo pre mňa bežné. Ráno skúška, večer predstavenie. Dnes sa žena môže ísť kdekoľvek najesť, ale v tých časoch som do krčmy nemohla ísť sama ani na malinovku. Bola to iná doba,“ vysvetľuje.
Napriek tomu, že sa v jedle neobmedzovala, s líniou problémy nikdy nemala. Najvyššia hmotnosť, akú dosiahla, bolo 56 kíl. A to ešte zbožňovala typické slovenské jedlá typu buchty na pare či makové alebo orechové rezance, ktoré jej mama vyvárala.
Ani na prahu osemdesiatky si životosprávu zvlášť neupravuje. „Akurát cukor som nahradila medom, ktorým si sladím aj kávu,“ dodáva.
Rodená Udvardka
Magda Matrtajová sa narodila 22. apríla 1934 v Udvarde. Je to maďarský názov pre dnešné Dvory nad Žitavou.
„Otec, odchovanec Baťovcov, tam dostal obchod, umiestenku, musel tam ísť aj so štyrmi obuvníckymi tovarišmi. Nemal na výber. Zbalil rodinu a presťahovali sa. Ja som sa narodila tam. Keď som mala štyri roky, vrátili sa rodičia do Zvolena. Odvtedy žijem tu.“
Herečka si život vychutnáva aj na chate na látčanských lazoch na Podpoľaní, ktorú s manželom postavili. Dnes už prevažne voľné večery si vypĺňa čítaním.
„Doháňam, čo som kedysi nestíhala. A to sú knihy,“ hovorí jubilantka.
S Vladimírom Rohoňom v hre Šofér slečny Daisy. FOTO: ARCHÍV DJGT
Domovské divadlo pripravilo jubilantke Večer s osobnosťou spojený s oslavou. Na snímke s riaditeľkou divadla Janou Raffajovou začína krájať svoju narodeninovú divadelnú tortu. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
