Z príspevku plánujú archeológovia dokončiť výskum vzácnej cisterny a spolu s palácom ju zreštaurovať.
ZVOLEN. Takmer 570-tisíc eur chce zvolenská samospráva získať z eurofondov na výskum a záchranné práce na Pustom hrade.
Ak peniaze získa, financovať z nich plánuje práce v hornej aj dolnej časti hradného komplexu, ktorý s rozlohou 4,7 hektára patrí medzi najväčšie na Slovensku.
Rozhodnutie v auguste
„Či s projektom uspejeme, budeme vedieť v auguste,“ povedala vedúca odboru rozvoja mesta na Mestskom úrade vo Zvolene Juliana Kochlicová-Ištóková.
Na Dolnom hrade plánujú grant použiť na statické zabezpečenie západnej a severnej steny torza niekdajšej kráľovskej veže. Na Hornom hrade chcú dokončiť archeologický výskum takmer desať metrov hlbokej cisterny a spolu s priľahlým palácom na takzvanom Dončovom hrade zrekonštruovať, zreštaurovať a zastrešiť.
„Mesto sa na projekte bude podieľať 5-percentným spolufinancovaním, čo predstavuje sumu vyše 28-tisíc eur,“ dodala Kochlicová-Ištóková.
Na výskum a obnovu hradu dáva mesto z rozpočtu každý rok približne 30-tisíc eur. Kochlicová-Ištóková pripomenula, že Zvolen je jedno z mála miest, ktoré záchranu národnej kultúrnej pamiatky podporuje z vlastných zdrojov.
Samostatné hrady
Výskum na Pustom hrade pokračuje nepretržite dvadsaťdva rokov, pred piatimi rokmi sa presunul na Dolný hrad, kde hrozilo zrútenie juhovýchodného nárožia obytnej kráľovskej veže.
Výskum potvrdil predpoklad archeológov, že Pustý hrad tvorili dva samostatné hrady, ktoré navzájom súviseli a vytvárali výnimočný hradný komplex.
Obrovská veža na Dolnom hrade je pritom unikátom strednej Európy s analógiami predovšetkým v západnej Európe.
Na okraji Horného hradu
Dončov hrad zo začiatku 14. storočia leží na severnom okraji Horného hradu.
„V tej dobe sa na Hornom hrade nachádzali len samostatne stojace a priestorovo už nevyhovujúce obytné veže zo záveru 12. a polovice 13. storočia. Potrebu nových pohodlnejších a reprezentatívnejších priestorov vyriešili vtedajší majitelia vyčlenením samostatného hradu,“ objasnil šéf archeologického výskumu na Pustom hrade Ján Beljak.
„Priečnymi hradbami ho od zvyšku Horného hradu oddelili v severnej časti. Ústrednou stavbou nového, takzvaného Dončovho hradu sa stal rozsiahly hradný palác zo 14. storočia. V spodnej časti mal suterénne skladovacie podlažie a nad suterénom predpokladáme dve-tri podlažia obytných priestorov,“ doplnil.
Cenné nálezy
K palácu pristavali menšiu budovu, na jej prízemí našli archeológovia kamennú filtračnú nádobu.
„Ústilo do nej keramické potrubie vedené cez celú hrúbku steny. Nádoba naplnená štrkom mohla slúžiť na čistenie pritekajúcej vody, ktorá následne kamenným potrubím odtekala do zbernej cisterny,“ vysvetlil archeológ.
Obrovská cisterna mala kapacitu takmer 500 kubíkov vody. Jej steny majú kvalitne vyhladenú omietku, ktorá zabezpečovala nepriepustnosť stien.
Na bočných stranách sú viditeľné zvyšky klenby, ktorá ju navrchu pôvodne uzatvárala. Jej kamenné časti sa stále nachádzajú v zásype cisterny.
Beljak považuje cisternu za perlu Horného hradu, na jej dne očakáva významné nálezy. Vďaka vode sa v nej zachovali aj nálezy organického pôvodu.
Jej výskum a záchrana je náročná nielen finančne, ale aj technicky.
Od dna cisterny delia archeológov ešte asi dva metre sutiny. FOTO: JÁN KROŠLÁK
