SLATINKA. Združenie Slatinka bije na poplach. Spustilo kampaň na záchranu stotisíc drevín v údolí rieky Slatina, o ich výrub žiada Vodohospodárska výstavba.
Združenie ľudí vyzýva, aby sa prihlásili do dvoch prebiehajúcich správnych konaní.
Jedno sa týka drevín rastúcich v katastri Môťovej, o čom rozhoduje Stavebný úrad vo Zvolene, druhé katastra Slatinky a Zvolenskej Slatiny. Tento prípad má v kompetencii úrad vo Zvolenej Slatine.
Bez súhlasu vlastníkov pozemkov
„Vlani v novembri podala Vodohospodárska výstavba žiadosť na výrub drevín rastúcich v údolí Slatiny z dôvodu výstavby Vodného diela Slatinka, na čo chcela získať peniaze z eurofondov. Medzitým Európska komisia rozhodla, že výstavbu priehrady nepodporí. Vodohospodárska výstavba však svoju žiadosť nestiahla, práve naopak," vysvetlila Martina Paulíková zo združenia Slatinka.
„Účelovým preklasifikovaním vodného diela Slatinka na takzvanú líniovú stavbu obišla vlastníkov pozemkov, ktorí v normálnom prípade musia s výrubom súhlasiť,“ dodala.
Konanie o výrube tak pokračuje ďalej.
„Po zmene zákona o ochrane prírody a krajiny ide oficiálne o výrub zhruba 27-tisíc drevín a tiež o kroviny na ploche približne 90-tisíc metrov štvorcových. V skutočnosti do tohto počtu nie sú zarátané všetky menšie kroviny a stromy, na výrub ktorých nie je nutný súhlas. Spolu ide o viac ako stotisíc drevín,“ upozornila.
Líniová stavba
Stavebný zákon hovorí, že líniové stavby sú napríklad ropovody, plynovody, teplovody, cesty, podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály, vedenia elektronickej komunikačnej siete, letiská či prístavy. Zároveň nevylučuje, aby sa pojmom líniové stavby označovali aj iné stavby.
V prípade pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu, rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie.
„V prípade vodného diela Slatinka vydal rozhodnutie o líniovej stavbe Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor štátnej vodnej správy. Nie je to rozhodnutie, iba vyjadrenie o charaktere stavby, to znamená, že do procesu vyjadrenia nevstupujú žiadni účastníci, nemusí sa odôvodňovať a nedá sa voči nemu odvolať,“ povedala Paulíková.
„Líniové stavby majú spravidla svoju trasu od jedného bodu k druhému. Sú to stavby vo verejnom záujme, pri ktorých môže štát pre urýchlenie výstavby vyvlastňovať. Od charakteru stavby sa totiž odvíjajú typy potrebných povolení. V normálnej spoločnosti sa však už od začiatku vie, že je to líniová stavba. Že by ňou malo byť vodné dielo Slatinka, sa 60 rokov nehovorilo ani náznakom,“ konštatovala.
Aktuálny dôvod nie je
Je presvedčená, že ide o účelový krok kvôli stromom.
„Mesto na naše prekvapenie dalo sedem dní na pripomienkovanie, hoci nemuselo,“ povedala Paulíková.
Nekonalo sa však ústne prerokovanie ani miestna obhliadka. Podklady neobsahujú posúdenie zdravotného stavu drevín ani stanovisko Štátnej ochrany prírody, o ktoré sa podľa aktivistky žiada aj pri menších výruboch.
„Budeme žiadať o doplnenie týchto podkladov a uvidíme, ako úrady rozhodnú, pretože to nie je jedna breza niekde pred panelákom. Ak úrady vydajú súhlas na výrub drevín, budeme sa musieť brániť na súde, kde už môžeme riešiť aj otázku líniovej stavby. Tomu však chceme predísť. Veríme, že pri rozhodovaní budú posudzovať, či je výrub odôvodnený. Dôvod na ich výrub aktuálne nie je.“
Na žiadosť stavebného úradu
„Vodohospodárska výstavba nepožiadala o preklasifikovanie Vodného diela Slatinka a pri príprave výstavby postupuje v súlade s platnou legislatívou,“ konštatovala hovorkyňa štátneho podniku Diana Migaľová.
„Slatinka je treťou vodnou stavbou v línii už dvoch existujúcich stavieb. Navrhnutá koncepcia na zabezpečenie dostatku vody v Hrone počítala s tromi nádržami; Slatinkou ako akumulačnou, z ktorej sa hlavne v letných obdobiach bude vypúšťať voda do toku, Môťovou ako vyrovnávacou a Veľkými Kozmálovcami ako nárazovou. Z tejto sústavy boli postupne vybudované nádrže Môťová a Veľké Kozmálovce. Slatinka, hlavná nádrž sústavy, dodnes nie je vybudovaná,“ dodala.
Doplnila, že pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo mali mnoho odporcov doma aj v zahraničí, dnes je na toto vodné dielo hrdé celé Slovensko.
„Pri výstavbe priehrady Slatinka si robíme len svoju prácu v prospech Slovenska. V súčasnosti sa odbery vody robia na úkor prietokov rieky, čím výrazne trpí životné prostredie v okolí Hrona a v celej údolnej nive. Každý, kto protestuje proti výstavbe priehrady, si musí uvedomiť, že takými protestmi zabíja život na Hrone a v jeho okolí.“
Súhlas o výrub stromov ležiacich mimo lesa požadoval podľa Migaľovej stavebný úrad, na základe čoho Vodohospodárska výstavba dala vypracovať dendrologický posudok oprávnenou spoločnosťou. Ktorý stavebný úrad a ktorá oprávnená spoločnosť, v stanovisku nekonkretizovala. Na záver zdôraznila, že „doteraz neboli žiadne stromy vyrúbané“.
Dopyt po drevoštiepke
„Väčšinou sa výrub stromov podmieňuje pri súhlasnom rozhodnutí termínom tesne pred začatím stavby. Takýchto rozhodnutí sme však videli už veľa, napriek podmienke v mnohých prípadoch stromy vyrúbali skôr, hoci ešte niekoľko rokov mohli produkovať kyslík,“ povedala Paulíková.
„Nevieme, čo si to tom myslieť, pretože výrub týchto stromov súvisí s výstavbou priehrady, na ktorú vodohospodári peniaze nemajú. Dnes je však veľký dopyt po drevoštiepke a v údolí Slatiny je ohromné množstvo dreva.“
