KRUPINA. Strecha za hranicou životnosti, drevený strop pred rozpadnutím držia pohromade oceľové laná.
Krupinskému múzeu, ktoré nesie meno po krupinskom rodákovi Andrejovi Sládkovičovi, hrozí zrútenie. Peniaze na jeho záchranu mesto vo svojom rozpočte nemá.
Drevené podvaly stropu práchnivejú, poškodzujú ich červotoče. Narušená je však celá budova. Pohyby južnej fasády spôsobujú už dlhší čas vážnejšie statické poruchy murív a krovu, za hranicou životnosti je aj konštrukcia terasy na pilieroch.
„Jeden pilier už podľahol zubu času, ďalší mu ešte ako-tak odoláva. Prízemie najmä severnej časti uličného krídla trpí nadmernou zemnou vlhkosťou, pivničné priestory nemajú dostatočné odvetranie, klenby sú lokálne poškodené zvetrávaním,“ hovorí projektová manažérka mesta Dajana Belláková.
Budova, ktorá je národná kultúrna pamiatka, je doslova na spadnutie. Mesto sa ju snaží zachrániť, ale komplexná rekonštrukcia by stála vyše milióna eur, čo je momentálne pre mestský rozpočet podľa primátora Radoslava Vazana nezvládnuteľná suma.
Finančná záťaž
Múzeum patrí pod mesto štyri roky. Vzniklo v roku 1968, po desiatich rokoch ho pričlenili k múzeu vo Zvolene, s ktorým spoločne zmenilo niekoľkokrát svojho zriaďovateľa. Múzeum v Krupine zrejme stálo na okraji ich záujmu; do opráv nič neinvestovali.
Pre Lesy SR, posledného zriaďovateľa krupinského múzea, sa tak stala táto inštitúcia príťažou a nahlas hovorili o úvahách múzeum zrušiť.
Mestskí poslanci sa múzea vzdať nechceli, 24. marca 2010 rozhodli o jeho delimitácii pod mesto. Oficiálne sa to stalo 30. marca 2010, v deň 190. výročia narodenia Andreja Sládkoviča.
„Upozorňoval som vtedy poslancov, že budova je v dezo-látnom stave a že ďalšie peniaze nás bude stáť nielen jeho prevádzka, ale predovšetkým riešenie jeho havarijného stavu,“ hovorí Vazan.
Nespĺňajú kritériá
Pred tromi rokmi si dalo mesto spracovať kompletnú projektovú dokumentáciu na stavebné úpravy budovy.
„Vzhľadom na nedostatok vlastných zdrojov sa snaží mesto využiť možnosti financovania rekonštrukcie z iných zdrojov,“ dodáva Belláková.
Projekt popri rekonštrukcii budovy počíta aj s prestavbou niektorých častí na depozitáre.
Zatiaľ taká výzva, do ktorej by sa mohli prihlásiť, nevyšla.
„O peniaze nemôžeme žiadať ani v aktuálnej výzve Regionálneho operačného programu, nespĺňame kritérium počtu návštevníkov. Od návštevnosti sa odvíja hranica nenávratného finančného príspevku a keďže naše múzeum je malé, ročne ho navštívi priemerne 3-tisíc ľudí, výška možnej dotácie naplánované stavebné práce nepokryje,“ vysvetľuje Belláková.
Mesto požiadalo o vyše 80-tisíc eur ministerstvo kultúry, ak dotáciu dostanú, chcú ju využiť aspoň na odvodnenie stavby a vyriešenie statickej poruchy na terase.
Projektový náčrt prestavby s pohľadom do dvora múzea.
Pod dohľadom pamiatkarov
Primátor je bezradný. Je presvedčený, že múzeum v takom havarijnom stave prevziať do svojho vlastníctva nemali. „Áno, hrozilo, že sa zavrie, ale to neznamená, že štát všetko zničené hodí na plecia samospráv. Nedokážeme robiť zázraky. Len do projektovej dokumentácie sme investovali 42-tisíc eur. Štát do múzea neinvestoval toľko za štyridsať rokov, čo my za tri roky,“ pripomína.
Stavebné úpravy museli pri spracovaní projektu prekonzultovať s pamiatkarmi. Keďže je múzeum národná kultúrna pamiatka, sú pri prestavbe limitovaní, čo cenu prác predražuje.
„Múzeum potrebuje akútne peniaze, ale ak si mám vybrať, či postavíme športovú halu pre naše deti a našich obyvateľov, alebo zainvestujeme dvojnásobne viac do múzea, jednoznačne vyhráva športová hala. Je to dôležitejšia priorita pre naše mesto,“ konštatuje primátor.
Múzeum sídli v historickom, pôvodne obytnom meštianskom dome zo 16. storočia. Má gotické jadro. Dnešná podoba je výsledkom niekoľkých stavebných etáp. Architektonický vývoj sa ukončil klasicistickou fázou v prvej polovici 19. storočia.
Pohľad na múzeum z dvorovej časti.
FOTO - ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
