VÍGĽAŠ. Pri každej výstavbe sa akokoľvek precízne vypracované stavebné plány stávajú iba zdrapom papiera, keď je proti počasie a... archeológovia. Archeologické nálezy, rovnako ako dlhotrvajúce dažde môžu výstavbu podstatne predĺžiť. Je jedno, či ide o štátny záujem, alebo o záujem súkromný. Archeologický výskum má prednosť.
Rýchlostná cesta R2 je teraz v úseku Pstruša – Kriváň jedným veľkým staveniskom. Ešte pred stavbármi patrí pôda archeológom a prvýkrát im odhalila svoje tajomstvá práve na Pstruši.
„Je to známa lokalita Kostolisko na nultom kilometri úseku. Vedelo sa o nej už z povrchových nálezov v minulosti. Zvyšné tri polohy sú novinkou, doteraz neboli známe ani preskúmané,“ povedal archeológ Michal Mlynka z bratislavskej firmy Archaeoservices, ktorá má výskum na starosti. Nové lokality sa nachádzajú najmä medzi Detvou a Kriváňom. Archaeoservices má na výskume pod R2 piatich archeológov.
Odkrytá pôda pri Pstruši ukazuje, že miesto bolo pravdepodobne osídlené už v neolite (6000 – 3300 rokov pred Kristom), teda praveké osídlenie, podľa črepov tu ľudia žili ešte v dobe bronzovej až po stredovek.
Výskum je iba na začiatku a na prítomnosť pravekých ľudí poukazujú iba nálezy v podobe črepov. Zatiaľ nie sú odkryté žiadne stavby, ani polozemnice či kolové jamy.
Archeológovia predpokladajú, že výkop pod rýchlostnú cestu odkryl iba okraj väčšieho osídlenia.
„Možno to nebudú priamo obytné sídla, ale nejaké výrobné objekty, čo je tiež zaujímavé. Neďaleko tečie rieka, mohlo by to súvisieť s rybolovom,“ dodal archeológ.
Stavbárov nepotešili
Viac určí ďalší výskum, ten pri Pstruši archeológovia odhadli najmenej na dva mesiace. To určite zarmútilo stavbárov, ktorí sa snažia dopredu potlačiť práve náročnejšie úseky výstavby a tým je aj križovatka na Pstruši.
„Nepotešilo, no nedá sa to urýchliť. My musíme kompletne sterilizovať územie od archeologických nálezov,“ vysvetlil Mlynka.
Na druhom konci úseku rýchlostnej cesty, v križovatke Kriváň, archeológovia už práce ukončili.
Čítanie v pôde
S výskumom začali prvý februárový týždeň. Popod budúcu rýchlostnú cestu museli najprv urobiť sondy - pásy široké asi meter, hlboké najviac pol metra. Tam, kde sa niečo ukázalo, začali plošný výskum.
A bagre vystriedali ľudia s lopatami a čakanmi.
Ľudský zásah do ílovitého podložia je dobre viditeľný, po odstránení ornice sa dá v pôde doslova čítať.
Už pri sondáži bol pri každom bagri aj archeológ, ktorý dohliadal na výkopy.
Jedinečný pre dané územie
Žiadne poklady, žiadne prevratné objavy zatiaľ archeologický výskum pod rýchlostnou cestou nepriniesol. Ibaže merať prácu výskumníkov cez zlaté či strieborné poklady je príliš povrchné.
Základný archeologický materiál je keramika. Podľa tvaru a výzdoby ju vedia priradiť k určitému obdobiu aj osídleniu. Všetky nálezy teraz iba zaznačia, vyčistia a preskúmajú ich neskôr.
„Každý archeologický nález je svojím spôsobom, minimálne pre dané územie, jedinečný,“ vysvetlil Michal Mlynka. Každý nález môže potvrdiť či upresniť dobu trvania určitého osídlenia.
Praveký fajčiar?
Archeológovia vždy spozornejú, keď nájdu čierne stopy v hlinenej vrstve. Ibaže tá môže byť stará dvadsať rokov a aj dvadsaťtisíc rokov.
„Mali sme lokalitu, kde sme takmer tri dni dokumentovali ohnisko,“ spomína archeologička Katarína Holmová. Pár nálezov v okolí pochádzalo z neolitu a preto predpokladali, že ohnisko z tohto obdobia by mohlo ukrývať niečo archeologicky hodnotné. A prekvapenie skutočne zažili.
„Úplne na spodku, v hĺbke dvadsať centimetrov sme našli cigaretový ohorok,“ dopĺňa s úsmevom archeologička. Pre archeológa niet väčšieho sklamania. Samozrejme, ak nechceme vytvoriť prevratnú teóriu o tom, že ľudia z doby kamennej fajčili Marsky.
Ohniskové jamy pravdepodobne vykopali lesníci, keď pálili haluzinu. A od nich mohol pochádzať aj ten zvyšok cigarety.
