Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta
Pridajte si svoje mesto

Denník starého otca alebo aj šesť rokov v Rusku

Odišiel v roku 1914 a vrátil sa až v roku 1920. Dostal sa do ruského zajatia, kde bol šesť rokov.

Popísať šesť rokov života človeka dvoma vetami sa nedá. Našťastie si čo-to zo svojich zážitkov zapísal zajatec sám.

ZVOLEN. Zvolenčan Ján Búzik nám priniesol denník svojho starého otca Antona Erneka z ruského zajatia. Nie je skutočným denníkom, v ktorom je podrobne zaznamenaný osud vojaka. Autor si zapísal dôležité dátumy, kedy sa kde dostal, akým spôsobom prechádzal z jedného miesta na druhé, aký druh práce musel robiť a podobne. Žiadne príbehy, žiadne opisy zaujímavých končín. Nič len suché fakty. O to ľahšie sa v denníku orientuje. Nie je tam veľa strán, v podstate sa na jednej strane venuje jednému roku života v Rusku.

Anton Ernek sa narodil v roku 1880 v Kunešove pri Kremnici. Oženil sa s Máriou, rodenou Makovinskou, a presťahoval sa k nej do dediny Horná Roveň pri Banskej Štiavnici.

„Starý otec narukoval v roku 1914 do Nitry,“ hovorí Ján Búzik a otvára staručký zošit. Chytá ho opatrne. Tak ako chytáme vzácnu relikviu. Vidieť, že si poznámky starého otca váži.

Fabrika na azbest

„Jedenásteho novembra sme odišli do Galície, prišli sme pätnásteho. V marci nás poslali do Przemysla,“ píše Anton vo svojich zápiskoch. Keď mesto padlo do ruských rúk, viacero vojakov sa dostalo do zajatia.

buzik_490.jpg

Anton Ernek (vľavo) po návrate z Ruska.

„Zajali nás ráno o šiestej,“ upresňuje v ďalšom riadku. Zajatých poslali do Dobromilu, kde boli do dvadsiateho piateho. Večer nasadli na železničné vagóny a na druhý deň vystúpili v Lenbergu. Nasleduje peší pochod až do 1. apríla, chvíľu na železnici a znovu peši. Opäť železnica do Permu a Nevianska.

Prvého júla už pracoval vo fabrike na azbest, kde zostal až do 24. júna 1916. Pracoval „na cemente“. Stade sa vrátil do Nevianska a v marci do Jekaterinburgu. Poviete si - nudné čítanie. Samé suché fakty.

Europeana

Starý denník a fotografie opatruje Ján Búzik po rodičoch už celé desaťročia. Keď sa dozvedel o zbieraní artefaktov z prvej svetovej vojny, ktoré v Martinskej národnej knižnici predčasom robil portál Europeana, neváhal. Vybral sa do Martina, aby svojím dedičstvom prispel k zachovaniu pamiatky na vojnu. Všetko oskenovali, prefotili, zaznamenali.

„Ľudia tam nosili plné debničky rôznych artefaktov,“ dodáva.

Až do Moskvy

Rok 1917 začal podobne. Ôsmeho marca zasa „na cement“, potom v máji Neviansk, v auguste Jekaterinburg. A tak ďalej.

V ďalšom sa dozvedáme, že vo februári 1919 zabilo v lese Kardom Jána Lendvora z Oravskej stolice.

„Šestnásteho marca som chodil po pýtaní (žobraní) na čergínsky závod, šestnásť kilometrov ďaleko,“ dodáva. Stade odišiel koncom apríla do Marínska, neskôr sa vrátil do Verdi. Druhého júla bol v maródbaraku, 13. júla prišla do mesta Červená armáda, no Anton mohol odísť až 22. júla.

„Dostal som podporu 58 rubľov na šaty,“ píše ďalej.

Peši prešiel do Grobova, odtiaľ do Kazane a 6. augusta do Moskvy. Trinásteho augusta musel ísť do nemocnice, v septembri už pracoval. Šiesteho októbra spomína prvú výplatu, vyplatili mu 1085 rubľov a 22 kopejok. 20. decembra ďalšia výplata, tentoraz 2760 rubľov za mesiac.

buzik1_490.jpg

Denník z ruského zajatia.

Rok 1920 začína výpočtom zárobkov, pohybujú sa v sumách nad šesťsto až sedemsto rubľov. Oproti predchádzajúcemu roku to boli oveľa menšie sumy.

To už sa asi začali prejavovať socialistické metódy hospodárenia.

Objavil sa doma

V máji začala cesta domov. Prešiel cez viaceré lágre, cez územie Poľska až do nemeckých Drážďan. Odtiaľ sa dostal na hranicu a postupne vlakom do Bratislavy. Trinásteho júla v noci vyrazil z Bratislavy do Levíc, kde bol 14. júla. Konečne večer prišiel domov.

Aké muselo byť rodinné stretnutie po takom dlhom odlúčení si dnes iba ťažko vieme predstaviť. Treba pripomenúť, že rodina pravdepodobne dovtedy nemala o ňom žiadne správy. Jednoducho sa objavil doma.

Hoci bolo leto, prišiel oblečený v ruskom kabáte s ruskou čiapkou na hlave. Veď oblečenie mu poskytovalo ochranu pred zimou v noci. Nespal v hoteloch ale pod holým nebom.

Nezvykol sa sťažovať

„Spomínal Galíciu, ako si hocikde v lese varili alebo chodili po žobraní... Tam sa o nich nikto veľmi nestaral,“ dopĺňa niečo z rodinných spomienok Ján Búzik. Museli prežiť. Na konci vojny bola rozvrátená celá Európa, všade hladomor, nikde nič, žiadne jedlo. A v Rusku tobôž nič. Anton Ernek sa nezvykol sťažovať, ťažké veci si nechal pre seba.

Veď stred Ruska nie je práve miestom najpriaznivejším pre život. Nekonečná Sibír. Jekaterinburg zmenili komunisti na Sverdlovsk, v denníku ho Anton spomína ako Katerinburg.

Rusko je neskutočne veľké. Čo je v ňom jeden človek? Zmizol, padol, zožrali ho vlci alebo zakopali banditi. V Rusku sa stratili tisíce ľudí a Anton bol rád, že to nakoniec prežil.

Dvanásť rokov vojenčiny

Rodina Antona Erneka si vojnu vždy dosť dlho odslúžila. Pri svojich šiestich rokoch v ruskom zajatí sa aj tak nemohol sťažovať, veď jeho otec slúžil pri vojsku celých dvanásť rokov. Pri prepustení z vojny dostal veľký dekrét o prepustení z vojenčiny.

buzik2_490.jpg

Prepúšťací dekrét.

Staručký list papiera Ján Búzik tiež uchováva, aj keď nevie, čo je na ňom napísané.

„Mňa to baví, zbierať takéto staré veci,“ prezrádza dôchodca.

Dekrét je napísaný po maďarsky a o prastarom otcovi sme sa z neho dozvedeli iba to, že bol pri honvédoch.


  1. Kúpele Sliač stagnujú, kúpiť ich chce Drucker Foto 528
  2. Peter Molitoris: Mám rád našu krajinu 412
  3. Vzácnu rodinnú hrobku zachraňuje mesto Foto 155
  4. Pri Sáse sa zrazil autobus s dvomi autami 137
  5. Zachránili ženu, bola v bezvedomí 104
  6. FOTO: Powerlifterka z Pliešoviec úspešná v Škótsku Foto 59
  7. Ľudia a firmy dlhujú mestu takmer 90-tisíc eur 51
  8. Na cestách regiónu zomrelo vlani deväť ľudí. Cestu smrti nahradila iná 48
  9. Úspechy zaznamenali aj najmladší zvolenskí atléti 48
  10. Dudince mali vlani takmer 340-tisíc prenocovaní, najviac od krízy 43

Najčítanejšie správy

Zvolen

Kúpele Sliač stagnujú, kúpiť ich chce Drucker

Riaditeľ kúpeľov čerpá informácie len z médií.

Peter Molitoris: Mám rád našu krajinu

Predstavujeme osobnosti regiónu: Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zvolenskej nemocnice.

Vzácnu rodinnú hrobku zachraňuje mesto

Za uplynulé tri roky prešla pamiatka viditeľnou zmenou.

Pri Sáse sa zrazil autobus s dvomi autami

Počasie sa v kraji podpísalo pod niekoľko dopravných nehôd.

Zachránili ženu, bola v bezvedomí

Bez rýchlej reakcie policajtov by sa žena zrejme udusila.

Blízke regióny

Pomáhala do posledného dychu

Posledná rozlúčka s Vierou Perašínovou bola v sobotu 17. februára o 14. hodine v kostole v Iľanove. Želala si, aby ľudia, ktorí prídu na jej pohreb, nenosili kvetinové dary, ale prispeli radšej ľuďom v núdzi.

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Ľudia z hrebeňov: Nedajte sa oklamať tým, že v dolinách je málo snehu

Na niektorých miestach Nízkych Tatier sú až dva metre snehu, niektoré záveje majú okolo troch metrov. Pri pohybe po hrebeni sú nevyhnutné lyže, prípadne snežnice.

Vo Svätom Antone horel dom. O strechu nad hlavou prišli dvaja ľudia

Pri hasení požiaru pomáhali hasiči z viacerých staníc aj miestni dobrovoľníci.

Začal sa rok súťaží. Prvá je situovaná do Novohradu (+ FOTO)

Dnes bola vyhlásená súťaž na zhotoviteľa úseku R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce. V Mýtnej to oznámil šéf rezortu dopravy Árpád Érsek.

Všetky správy

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Bolo správne, že Nasťa odišla na Slovensko, vraví Kuzminovej otec

V Rusku je v biatlone veľký tlak, silná konkurencia a aj tréningy sú veľmi ťažké, hovorí mama Anastasie Kuzminovej.

Slováci si zahrajú proti USA, víťaza vo štvrťfinále čaká Česko

Zápas Slovensko - USA je na programe v utorok o 4:10 nášho času.

Vojnový reportér Etzler: Päť dní som nevyšiel z hotela, hanbil som sa

Videl toho veľa. Keď ho poslali na liečenie posttraumatického syndrómu, psychiater sa ho spýtal, či je normálny. Tomáš Etzler pre SME hovorí, prečo.