HRIŇOVÁ. Biosférická rezervácia Poľana by sa v budúcnosti mohla rozšíriť aj na časť Hriňovej. Riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana ešte minulý týždeň poslala oficiálny list s ponukou hriňovskému primátorovi.
Veď o možnosti rozšírenia biosférickej rezervácie musia najprv diskutovať poslanci mestského zastupiteľstva.
Slovenské biosférické rezervácie čelia kritike UNESCO, jednou z výčitiek, ktoré prišli z Paríža, je, že sa málo pozornosti venuje ľuďom žijúcim v regióne.
„A to je pravda. My tam máme v podstate iba les a pár osád. Aj preto prišiel návrh rozšíriť to napríklad na Hriňovsko,“ hovorí riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová.
Do rezervácie by nedali celé Hriňovsko, ale iba časť, v ktorej sa zachovalo to tradičné. Aby sa zhodnotila hodnota kraja, aby sa ukázalo, o čo je väčšia napríklad hodnota jogurtu, keď sa krava pasie na Hriňovsku v porovnaní s inými krajmi.
Správa CHKO v spolupráci s občianskym združením Pronatur pracuje v súčasnosti na projekte Príroda ľuďom, ľudia prírode. Je zameraný na Biosférickú rezerváciu Poľana a finančnú podporu mu poskytol švajčiarsky finančný mechanizmus.
„Keď sa pod Poľanu prišli pozrieť švajčiarski partneri projektu a boli na Priehaline, veľmi sa čudovali, prečo ten kraj nie je v biosférickej rezervácii,“ vysvetľuje Fabriciusová.
Rozšíriť biosférickú rezerváciu aj na časť Hriňovej by nemal byť problém, UNESCO o prípadnej novej zonácii už informovali.
Dôležitý bude ale názor hriňovského zastupiteľstva.
„Na nich je, aké územie vyberú a aký režim tam nastavia,“ vysvetľuje Fabriciusová. Zdôrazňuje, že biosférická rezervácia by sa rozšírila iba v prechodnej zóne, nebude tam žiadne chránené územie s nejakým stupňom ochrany, z čoho vyplývajú príslušné obmedzenia. Aj keď režim by tam mal byť trochu iný, aby sa zachovalo to tradičné, čo ešte ostalo.
