ZVOLEN. Približne za dva týždne vyzbierali aktivisti viac ako 2200 podpisov pod petíciu, ktorou bojujú za čistý vzduch vo Zvolene.
Aktivisti v nej upozorňujú, že v tomto roku hrozí Zvolenu ďalšie zhoršovanie kvality ovzdušia.
Ďalšie prevádzky
„V priemyselných oblastiach Lieskovca a Bučiny chcú investori stavať prevádzky na termické zhodnocovanie odpadov a nový energetický blok na spaľovanie biomasy. Akákoľvek nová prevádzka vo Zvolene a v jeho priľahlých katastroch, ktorá by prispievala k zhoršovaniu ovzdušia v našom regióne, je neprípustná,“ povedal ekológ Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA).
„Sme imisnou oblasťou so strednými a veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia, čo cítime všetci,“ dodal.
Pripomenul, že znečistené ovzdušie vyhlásila vlani v októbri Svetová zdravotnícka organizácia za karcinogénne, spôsobujúce popri kardiovaskulárnych ochoreniach aj rakovinu pľúc a krvi.
„Musíme vyvinúť občiansky tlak na kompetentných pracovníkov a zodpovedných politikov, aby nepovolili ďalšie znečisťovanie vzduchu vo Zvolene, Lieskovci a okolí a aby sa kvalita ovzdušia dostala na úroveň limitov WHO,“ okomentoval.
„Nemôžeme byť ľahostajní; ide o naše zdravie, zdravie našich detí a našich blízkych,“ prízvukoval.
Tri požiadavky
Petíciu zhrnuli do troch okruhov. Prvým chcú zabrániť spusteniu zariadenia na termické zhodnocovanie pneumatík v Lieskovci.
Druhým bojujú proti výstavbe ďalších prevádzok na spracovanie, respektíve zhodnocovanie odpadov, výroby energie a iných priemyselných prevádzok, ktorých súčasťou sú nové stredné a veľké zdroje znečistenia ovzdušia na území Zvolena a Lieskovca.
Tretím chcú dosiahnuť, aby ešte do konca tohto roku obecné a mestské zastupiteľstvá prijali strategické dokumenty a konkrétne riešenia pre Lieskovec a Zvolen na zlepšenie kvality ovzdušia či zníženie hlukového zaťaženia.
Petíciu môžu ľudia podporiť do 12. marca, o možnostiach a miestach informuje CEPTA na svojej webovej stránke. Lešinský pripomína, že to nemusia byť iba obyvatelia Zvolena a Lieskovca, pretože „znečistený vzduch nepozná hranice“.
Slovensko má tretiu najhoršiu kvalitu ovzdušia v Únii
Na dôsledky znečisteného ovzdušia umiera ročne dvadsaťnásobne viac ľudí ako pri dopravných nehodách.
Znečistenie ovzdušia jemnými prachovými časticami je problémom väčšiny krajín v Európe. Podľa meraní ovzdušia v Európe z roku 2011 je spomedzi európskych krajín najhoršie na tom Bulharsko. Hneď po ňom nasledujú všetky stredoeurópske krajiny. Na druhom mieste sa umiestnilo Poľsko, na treťom Slovensko. Štvrtú priečku v meraní obsadilo Maďarsko a za ním nasleduje Česko na piatom mieste. Informoval o tom Miroslav Šuta z Centra pre životné prostredie a zdravie v Českej republike.
V minulom roku na Slovensku väčšina monitorovacích staníc zaznamenala prekročené limitné hodnoty denných koncentrácií, predovšetkým prachových častíc. Podľa Medzinárodnej agentúry pre
výskum rakoviny je takéto znečistenie ovzdušia karcinogénne, spôsobuje rakovinu.
Ľudia si myslia, že na prvom mieste je práve rakovina pľúc, ale nie je to tak. Najväčšie zdravotné riziká sa týkajú ochorení srdca a ciev. Nasledujú choroby dýchacích orgánov a rakovina je na treťom mieste, povedal Šuta.
Zdrojov, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia, je podľa Šutu viac. Za jeden z hlavných považuje nielen dopravu, najmä dieselové motory v autách či autobusoch, ale tiež priemysel či lokálne kúreniská. Opatrení na zlepšenie ovzdušia je hneď niekoľko. Napríklad zriadenie nízkoemisných zón v mestách, inštalácia špeciálnych filtrov do starších motorových vozidiel, menej jazdiť autami, viac chodiť pešo alebo na bicykli, či vytváranie cyklistických zón.
Napríklad v Kodani, napriek tomuto ročnému obdobiu, tvoria cyklisti až 40 percent dennej premávky., zdôraznil dánsky expert na meranie nečistôt v ovzduší Kaare Press-Kristensen.
Zo štúdie z roku 2011 tiež vyplynulo, že najkvalitnejšie ovzdušie majú v Estónsku, Švédsku či Fínsku. V západných krajinách sa limity a opatrenia zavádzali oveľa skôr ako u nás. Krajiny ako Estónsko a Portugalsko sú situované pri mori, nemajú silný priemysel.
Stredná Európa je veľmi závislá od spaľovania uhlia, nielen v elektrárňach, ale aj v domácnostiach, priblížil Šuta dôvody, prečo je kvalita ovzdušia na Slovensku nižšia oproti ostatným krajinám EÚ.
Odborná štúdia pre Európsku komisiu konštatovala, že znečistenie ovzdušia jemným prachom skracuje Európanom život v priemere o viac ako osem mesiacov a Slovákom dokonca o viac ako desať mesiacov. Z dôvodu znečistenia ovzdušia umiera v Európe predčasne asi 370-tisíc ľudí ročne.
Na Slovensku sa toto číslo pohybuje pod hranicou 6-tisíc, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách.
(TASR)
