Krajskí poslanci už raz priehradu Slatinka z územného plánu kraja vyradili.
SLATINKA. Petíciu a výzvu s 1290 podpismi odovzdali vo štvrtok členovia Združenia Slatinka spolu s pripomienkami k územnému plánu kraja. Občania v nej žiadajú predsedu a poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja, aby schválili vyradenie vodného diela Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb.
Podpisov na petíciu na tlačených formulároch vyzbierali 643, elektronickú výzvu podporilo 647 ľudí. „Naša legislatíva chápe petíciu ako papierovú s podpismi. Väčšina ľudí, ktorá ju podpísala, žije v kraji. Elektronickú výzvu mohli podporiť aj obyvatelia žijúci mimo kraja. Dali sme im tú možnosť, pretože ide aj o ich peniaze,“ konštatovala členka petičného výboru Martina Paulíkoví.
Rozhodnutie je v rukách kraja
Predkladatelia petície argumentujú tým, že žiaden záväzný nadradený dokument nehovorí o verejnom prospechu tejto stavby. Namiesto veľkej a drahej priehrady chcú v územnom pláne lacné a účinné opatrenia na zadržanie vody v krajine. Tie môžu pod odborným vedením vodohospodárov pripraviť a realizovať samosprávy a miestne komunity.
„Rozhodnutie o tom, ktorá stavba bude definovaná ako verejnoprospešná, je plne v rukách krajskej samosprávy. Veríme, že bude stáť za potrebami obyvateľov Banskobystrického kraja a neuprednostní záujmy súkromných podnikateľov na území iného kraja, ktorí chcú dosahovať zisk vďaka odberom vody z rieky Hron,“ povedala Paulíková.
Pre tretiu priehradu na rieke Slatina by v územnom pláne stále zostala rezerva územia. Vyradená by bola iba zo zoznamu verejnoprospešných stavieb. Doň sa stavba dostala v roku 1998 rozhodnutím vlády Vladimíra Mečiara.
„Vtedy nikto neskúmal, aký verejný záujem by táto stavba mala plniť,“ pripomenula.
„Je pritom jednoznačné, že ak je verejným záujmom zadržanie úžitkovej vody pre odberateľov či zabezpečenie tzv. ekologického prietoku v Hrone, ako to uvádza investor vodného diela, respektíve ministerstvo životného prostredia vo svojich materiáloch, bezpochyby existujú aj iné riešenia na zabezpečenie tohto záujmu bez zatopenia dediny, prírodne cenného územia či zhoršenia jeho ekologickej stability. Aj to sú verejné záujmy definované zákonom o ochrane prírody a krajiny, Ústavou aj ďalšími predpismi.“
Murgaš uznesenie nepodpísal
Druhou dôležitou vecou je podľa nej fakt, či vôbec môžeme definovať kolektívny záujem súkromných odberateľov vody ako verejný, ak v ňom jednoznačne rezonuje skôr individuálny, podnikateľský záujem.
V roku 2009 schválili vtedajší poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja vyradenie priehrady z územného plánu. Odchádzajúci župan Murgaš však toto uznesenie nepodpísal. Keďže pre voľby nemohlo zastupiteľstvo veto predsedu prelomiť, zostal názor poslancov nevypočutý. Predkladatelia petície veria, že terajšia krajská samospráva využije svoje kompetencie a zoznam verejnoprospešných stavieb konečne prehodnotí.
