Článok pokračuje pod video reklamou
SLIAČ. Krematórium pre zvieratá ľudia v Sliači nechcú, proti zámeru investora spísali petíciu. Svoj odmietavý postoj nezmenili ani po stretnutí, na ktorom im investori zámer prezentovali, a s krematóriom ich posielali do Košíc.
Pod petíciu sa podpísalo 139 ľudí, na stretnutie v piatok popoludní ich prišlo zhruba 40.
Žiadny prínos pre mesto
Krematórium pre zvieratá plánuje zriadiť firma Kremax v administratívnej budove vedľa areálu sliačskeho roľníckeho družstva neďaleko cintorína. Priestory má od mesta zatiaľ v prenájme, neskôr ich mienila odkúpiť.
„Pri vstupe do mesta nás víta cintorín, agrochov so zvieratami a teraz tam má byť ešte aj krematórium? Ovzdušie nám znečisťujú stíhačky, bude nám ho R2, máme toho dosť,“ vyhlásila na stretnutí Sliačanka Lýdia Janáková.
Dodala, že investícia neprinesie Sliačanom žiadny prínos a ochraňovať životné prostredie môže mesto aj iným spôsobom.
Milan Danko argumentoval, že Sliač nemá dôvod riešiť celé Slovensko a samotné kúpeľné mesto krematórium pre zvieratá nepotrebuje.
Stanislav Koreň, bývalý primátor Sliača, označil zriadenie krematória v blízkosti cintorína za nehumánne. „Máme na ňom pochovaných svojich blízkych a vedľa neho budeme spaľovať zvieratá?“
Upozornil, že v dotknutej lokalite neumožňuje územný plán mesta zvyšovanie ďalších emisií.
Súčasný primátor Daniel Dunčko sa k jeho argumentu nevedel vyjadriť.
„Zatiaľ sme nedávali územné ani stavebné povolenie na prevádzku, nemali sme preto dôvod študovať podrobne územný plán,“ povedal.
Pochovanie v záhrade je horšie
„Každý deň pomáham pri záchrane nechcených psov. Akosi prirodzene z toho vyplynula snaha umožniť im dôstojný odchod do psieho neba. Je smutné, aby zvieratá, ktoré robili roky spoločnosť človeku, skončili niekde v kafilérii ako odpad,“ povedala konateľka firmy Kremax Dominika Homolová, ktorá je zároveň predsedníčkou občianskeho združenia Pes v núdzi. Združenie sa viac ako šesť rokov venuje záchrane a adopcii nechcených a týraných psov.
„Svojich domácich miláčikov ľudia často pochovajú v záhradách či parkoch, pričom zárodky niektorých baktérií z uhynutých zvierat zostávajú v zemi veľmi dlho a prenikajú aj do podzemných vôd. Tento spôsob je rizikový pre zdravie človeka, nie kremácia,“ dodala.
Emisné podmienky splnili
Firma už dostala povolenie od obvodného úradu životného prostredia aj od úradu verejného zdravotníctva. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie zaťaženie emisiami nepreukázalo.
„Výsledky emisnej štúdie hovoria, že pri nepretržitej prevádzke je maximálne odhadované zaťaženie na ovzdušie na úrovni zhruba jedného percenta z priemeru celoročných povolených limitov. Pri krátkodobom meraní je to najaviac na úrovni 24 percent z priemeru,“ povedal Juraj Mosil zo spoločnosti, ktorá zámer spracovala spolu s vyhodnotením vplyvov na životné prostredie.
Princíp pece, dodal, je založený na dvojstupňovom spaľovaní. „V primárnej peci sa spáli uhynuté zvieratko a v sekundárnej sa spaľujú spaliny, ktoré vzniknú v primárnej peci. To zabezpečí, že do ovzdušia sa nedostanú látky zložitého organického charakteru, ktoré by mohli byť nebezpečné pre zdravie ľudí.“
Emisie v ovzduší by boli podľa neho merateľné najviac do 100- až 200-metrovej vzdialenosti od prevádzky.
Krematórium nie je kafiléria
Niektorí Sliačania na stretnutí argumentovali, že medzi krematóriom a kafilériou nie je žiadny rozdiel. Operovali aj obavami zo zvýšenej frekvencie áut cez mesto do prevádzky.
„Krematórium nie je kafiléria. Prvoradý je kapacitný rozdiel. Kafiléria je priemyselná prevádzka, ktorá zneškodňuje uhynuté zvieratá vo veľkých množstvách. Aj hmotnostne sú to oveľa väčšie zvieratá, ktoré sa pred spálením v kafilérii skladujú niekedy aj niekoľko dní, čo má za následok výrazný zápach. Krematórium spáli najviac tri zvieratká za deň. Majiteľ príde s uhynutým domácim miláčikom ešte pred štádiom rozkladu a hneď po dovoze pôjde do pece. Jeho popol si odvezie v urničke,“ vysvetlil Mosil.
Homolová dodala, že pec kapacitne nezvládne viac ako tri kremácie za deň. „Približne 20-kilové zviera sa spaľuje tri – štyri hodiny,“ kontrovala na obavy Sliačanov, že spaľovať budú viac zvierat, ako uvádzajú v zámere.
Vzdať sa nechcú
Svojho zámeru sa vzdať nechcú. „V západných a severných krajinách je takéto krematórium bežné pomaly v každom meste či dedine, a to priamo v obytných zónach. Je to štandardná služba,“ povedal Homolovej spoločník Michal Kardoš. Tiež žije na Sliači.
Medzi protestujúcimi v hľadisku investori pochopenie nenašli.
„Na Slovensku je to prakticky novinka, zatiaľ tu funguje len jedna takáto prevádzka v Jabloňovom v okrese Malacky, ľudia sa toho boja. Ale nemajú sa čoho. Nebudú žiadne emisie, dym ani smrad. A najviac dve – tri autá denne,“ dodal.
„Krematórium prekáža asi len ľuďom, ktorí doma žiadne spoločenské zvieratko nemajú alebo k nemu nemajú citovú väzbu. Ľudia, ktorí berú domáce zviera ako člena rodiny, by taký názor nemali,“ doplnila Homolová.
Povolenie od mesta, to jediné im chýba, však zrejme nedostanú.
„Petícia je jasným signálom, že ľudia tu krematórium nechcú a my nemôžeme ísť proti ich vôli,“ konštatoval primátor.
