ZVOLEN. Po roku ukončili odborníci výskum jazera na Borovej hore vo Zvolene. Raz do mesiaca z neho brali vzorky vody, ktoré priebežne porovnávajú.
Zameriavajú sa pritom na jej fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú prítomnosť živých organizmov v jazere.
Kozmopolitný živočích
„Sledujeme teplotu vody, kyslosť, obsah kyslíka, chloridov, železa, síranov, sírovodíka či jej salinitu, teda slanosť, ktorá hovorí o koncentrácii minerálnych látok,“ vysvetľuje prírodovedec Tomáš Lánczos z Katedry geochémie Univerzity Komenského v Bratislave.
„Z výsledkov zisťujeme podmienky pre život mikroorganizmov v konkrétnej vode,“ dodáva.
Travertínovú kopu na Borovej hore obýva heterocypris incongruens, lastúrnik dlhý približne jeden milimeter.
„V jazere žije približne miliónová populácia tohto druhu,“ hovorí paleontológ Radovan Kyška-Pipík, ktorý šéfuje Geologickému ústavu Slovenskej akadémie vied v Banskej Bystrici.
„Je to kozmopolitný živočích, vyskytuje sa na všetkých kontinentoch sveta. Obľubuje vodu, v ktorej je málo kyslíka. V pohode prečká prípadné vyschnutie jazera aj jeho zamrznutie a znova sa potom objaví.“
V jazere sa vymenia za rok dve – tri generácie lastúrnika. „Na Borovej hore ovplyvňuje jeho populáciu najmä teplota vody. Momentálne klesla pod hodnotu vhodnú pre ich život. Pre túto sezónu už vyhynuli, objavia sa znovu na jar, ale napríklad v Gánovciach alebo v Stankovanoch, kde je trvale teplá, okolo 20-stupňová voda, žijú celých dvanásť mesiacov.“
Odborníci rok sledujú deväť lokalít, okrem Borovej hory sú to travertínové kopy vo Vyhniach, Mičinej, Tajove, tiež v lokalitách Jazierce vo Veľkej Fatre, Stankovany na Liptove, Sivá Brada neďaleko Spišského Podhradia, v Gánovciach pri Poprade a dve v Mošteniciach v Nízkych Tatrách.
Výsledky výskumu zhrnú zhruba za rok.
Výrazné výrony sírovodíka
Prečo jazierko na Borovej hore zmenilo začiatkom roka farbu a začalo silno zapáchať s istotou povedať nevedia.
„Zápach spôsobili výrazné výrony sírovodíka. Tento jav môže byť dôsledkom rozkladajúcej sa organickej hmoty vo vode, pretože bolo veľmi teplé leto a mohla naraz zhniť,“ mieni Kyška-Pipík.
„Môže to byť aj dôsledok uvoľnenia plynov z podzemia, pretože travertínové jazierko sa nachádza na zlome banskobystricko-zvolenskej panvy. Po takýchto zlomoch zvyknú plyny unikať von,“ dodal.
Mliečnu farbu si paleontológ vysvetľuje baktériou sírnou, ktorá na svoj život využíva energiu zo sírovodíka - na rozdiel od iných rastlín, ktoré žijú zo slnečného žiarenia. Keďže sírovodíka sa v jazierku naakumulovalo viac, mohla sa tam objaviť.
„Zrejme nastal veľký rozkvet tejto riasy, ktorá spôsobila zakalenie vody,“ dodal. Proces už ustal, jazierko získava pôvodnú modrastú farbu a necítiť ani zápach sírovodíka.
V zime nezamŕza
Jazierko je hlboké 1,5 metra. Voda v ňom má vysokú mineralizáciu a výrazný obsah sírovodíka. Je rádioaktívna, ale rádioaktivita v ňom nie je vysoká. „Jej hodnoty sú bežné,“ povedal Kyška-Pipík.
„Skutočnosť, že voda v zime nezamŕza, je v dôsledku neustáleho výveru vôd z podzemia, ktoré majú síce nízku teplotu, ale vždy nad bodom mrazu.“
Odbnorníci po roku s výskumom skončili. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Dno jazierka je kamenné s bohatým porastom rias druhu chara. V lete narastú až k hladine.
Kedy jazierko vzniklo, paleontológ povedať nevedel.
„Exaktne by sa to dalo zistiť prevŕtaním kameňa a odobratím vzorky profilu z travertínu. Je to však finančne náročná metóda,“ konštatoval.
Jazierko na Borovej hore nie je slovenským unikátom, ale je vzácne skladbou vody.
„Určite je jedinečné v tomto regióne, ani na Horehroní žiadne takéto jazero nie je. Čiastočne podobné sú na Sivej Brade a v Stankovanoch. Aj v týchto lokalitách sú napríklad bohaté vývery sírovodíka, ale v Stankovanoch nerastú chary.“
Celá travertínová kopa, ktorá Borovú horu vytvorila, má výšku asi 60 metrov. Starší si dodnes pamätajú, ako sa v jazierku na Borovej hore kúpavali.
„Nebolo bežne prístupné všetkým, ale kto mal niekoho známeho v sanatóriu, dostal sa do areálu bez problémov,“ zaspomínal Peter Surový, ktorý sa doň chodil kúpavať ešte ako dieťa.
Pamäť krajiny
Podzemné hodnoty Borovej hory sú nenahraditeľným bohatstvom.
Travertínový kopec Borová hora sa utvára od geologických dôb pleistocénu vyzrážaním a usádzaním, teda vrstvením minerálov zo silného minerálneho prameňa. Travertín je najmladší nerast, ale ukrýva najstaršie stopy človeka od praveku ľudstva. Zora Myslivcová, predsedníčka združenia Borová hora, ktoré bojuje za záchranu lokality pred investormi, hovorí, že kopec je prirodzenou odkazovou schránkou vývoja krajiny a ľudí Zvolenskej kotliny.
„Spolu so Zvolenským zámkom a Pustým hradom je jedným z troch atribútov kultúrnej krajiny Zvolena. Z nich iba Borová hora má charakter prírodnej a kultúrnej pamiatky zároveň,“ pripomenula.
Borová hora je spojená so storočnou tradíciou mestských liečebných kúpeľov. Budovu vo funkcionalistickom štýle si dalo zo svojho rozpočtu postaviť mesto podľa projektov rodáka, architekta Gustáva Stadtruckera. Mestský majetok Zvolenčanom znárodnili v 1949.
„Teraz župa predáva bývalý areál mestských kúpeľov na dražbe s posudkom, o ktorom vie, že je klamstvom a zavádzaním ľudí. Tvrdí, že ide o schátraný areál, ibaže búdy, ktoré už dávno mali byť zrúcané, nerúcajú práve kvôli zapredávaniu vraj schátraného areálu. Borová hora pritom tvorí nezaplatiteľné a nenahraditeľné hodnoty prírodného a kultúrneho dedičstva,“ zdôraznila.
(moj)
