ZVOLEN. Čierne auto takmer nehlučne pribrzdilo na autobusovej zastávke. Okno sa pomaly spustilo a milá tvár sa prihovorila. Ako inak – milým hlasom. Dieťa nesmelo pristúpilo a slušne odpovedalo. Za odmenu jej ruka milého pána ponúkla cukrík. Sladkosť bola priveľmi lákavou ponukou na to, aby ju dokázalo odmietnuť. Nasleduje ďalší rozhovor, otvárajú sa zadné dvere a dieťa nastupuje. Dôveruje neznámym ľuďom. Sú predsa milí a majú toľko cukríkov.
Asi takto vyzerá nočná mora rodičov. Je vymyslená, nechceme ďalej pokračovať v úvahách. Rozvíjať krutý príbeh, ba možno tragédiu. Ani to nepotrebujeme. Obavu, že sa také niečo stane práve nám a našim deťom, máme jednoducho v sebe.
Policajti upozornili školy
Ešte v decembri začala polícia preverovať informácie o pohybe čiernej Škody Fabie, s bratislavským evidenčným číslom v okolí škôl. Práve posádka tohto auta sa vraj snažila nalákať deti na cukríky. Aj keď neúspešne, no informácia sa šírila ako lavína zo školy na školu. Polícia začala všetko preverovať, pre istotu varovali všetky školy v kraji. Tie upozornili žiakov aj rodičov.
„Samozrejme, že sme sa vystrašili. Najmä, keď sme sa dozvedeli, že varovanie prišlo od polície,“ pripomenula si Zvolenčanka Darina, matka sedemročného Tomáša. Synovi dôrazne dohovorila, chlapec jej prisľúbil, že si dá pozor.
V Základnej škole na Hrnčiarskej ulici vo Zvolene žiaden prípad podozrivého auta v okolí nezaznamenali. Škole skôr robili problémy bezdomovci, ktorí neraz skončili na školskom dvore.
„Ráno sme tam nachádzali fľašky či injekčné striekačky,“ povedala riaditeľka školy Eva Balážová. Po vybudovaní oplotenia majú pokoj.
Auto s takou značkou v evidencii nemajú
Prvý podnet prišiel z okresu Žarnovica, ďalšie polícia preverovala v Lučenci či Banskej Bystrici. Po viac ako mesiaci už všetko utíchlo.
„Nič z toho sa nepotvrdilo,“ povedala krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Hľadali čiernu fabiu s bratislavskou značkou. Bezvýsledne. Žiadna fabia s tajomnou posádkou, žiadne cukríky.
„Auto s takýmto číslom v evidencii ani nemáme,“ doplnila policajná hovorkyňa.
Stále je to čierne auto
Informácia od detí mala pochybnú výpovednú hodnotu. V minulosti sa neraz stalo, že si deti podobnú situáciu z rôznych dôvodov vymysleli.
Podobné informácie a plané poplachy sa z času na čas objavia. Policajti potom vyrazia do terénu, upozorňujú deti, učiteľov aj rodičov a hliadkujú v okolí škôl. Podľa policajnej hovorkyne sa ani v minulosti nič podobné nepotvrdilo. Aspoň nie v nedávnej minulosti.
Čierna je farbou tajomna a možno aj zla. Detský strach z neznámeho auta s neznámymi ľuďmi, ktorí nás lákajú na sladkosti a potom unášajú nevedno kam, stále cítim. Súdružka učiteľka nás s dôležitým výrazom v tvári varovala: „Nerozprávajte sa s cudzími ľuďmi a už vôbec si k nim nesadajte do auta!“ Nechápali sme obavy, nevinné detské duše poznajúce svet iba z tej lepšej stránky trápil viac učiteľkin príkaz: „Odmietnite aj cukríky!“
Ten strach sa nedá vymazať. Rozdiel oproti súčasnosti? Takmer žiaden. Opäť je tu čierne auto, opäť sú lákadlom cukríky. Iba vtedy, pred štyridsiatimi rokmi, vraj unášala deti čierna Tatra 603.
