ZVOLEN. Poľana je nielen chráneným územím, ale zároveň aj biosférickou rezerváciou. Ich hranice sú zatiaľ totožné. Biosférická rezervácia je u nás braná ako ďalšia kategória chráneného územia, čo každý hneď berie antagonisticky. Chyba sa urobila už na začiatku v preklade francúzskeho názvu. Oveľa presnejšie znie rezerva biosféry, čo v mnohom mení situáciu.
Biosférická rezervácia má tri zóny. Jadrová zóna je vlastne tou najvzácnejšou plochou. Okolo nej je nárazníková zóna, čo sú asi tri štvrtiny chránenej krajinnej oblasti. A nakoniec je prechodná zóna.
Referendum
Vo svete je postup vyhlasovania chránených území opačný ako u nás. My sme si vyhlásili všetky chránené územia a biosférické rezervácie bez súhlasu vlastníkov. Vo Švajčiarsku najprv urobili referendum. Osem obcí sa dohodlo a spravili si biosférickú rezerváciu. Táto situácia inšpirovala aj slovenských ochranárov a v najbližšej dobe chcú tiež urobiť referendum. „Ľudí sa opýtame, či chcú biosférickú rezerváciu,“ hovorí riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová. Referendum nebude mať všetky náležitosti, aké vyžaduje zákon, v podstate pôjde o prieskum verejnej mienky. Ak budú ľudia proti, treba sa zamyslieť nad tým, či má rezervácia opodstatnenie. Pomôže to tiež identifikovať dôvody, prečo ju odmietajú a či sú riešiteľné.
Ďalší postup je v tejto chvíli ešte nejasný, určite k nemu prizvú aj zástupcov UNESCO z Paríža. Práve Paríž na nás, teda Slovensko, tlačí. Hovorí sa o vyradení Slovenského krasu zo siete biosférických rezervácií vo svete. Ešte sa niečo také nestalo a je to dosť veľká hanba. Nedá sa povedať, že by to nikto nečakal, tí, čo komunikujú s touto organizáciou, kompetentných už dlhšie varovali. Ak sa nepreberieme a nebudeme s biosférickými rezerváciami naďalej nič robiť, môžu nás vylúčiť. Štátna ochrana prírody SR v posledných rokoch navrhla nielen legislatívne úpravy, ale i konkrétne kroky, ktoré by mohli postavenie a fungovanie biosférických rezervácií zlepšiť. Doposiaľ slúžili biosférické rezervácie pre vedecké programy. Teraz sa bude potrebné zamerať nielen na ochranu prírody, ale i na ľudí, ktorí v nich žijú.
Dve cieľové skupiny
Príroda ľuďom, ľudia prírode je názov zaujímavého projektu, ktorý vytvorilo občianske združenie Pronatur. Začalo na ňom pracovať ešte pred varovaním z Paríža. Je zameraný na Biosférickú rezerváciu Poľana a finančnú podporu mu poskytol švajčiarsky finančný mechanizmus.
„Projekt má dve hlavné cieľové skupiny. Jednou sú manažéri v ochrane prírody, druhou zasa miestni ľudia,“ hovorí koordinátorka Zuzana Okániková z občianskeho združenia Pronatur.
Manažéri zo Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana vytvoria plán, ktorý bude slúžiť ako pomôcka pre riadenie celého územia biosférickej rezervácie.
Druhou úlohou je vytvorenie modelu riadenia. Aby boli vytvorené štruktúry, ktoré do rozhodovanie prizvú aj zástupcu lesníctva, poľnohospodárov, samosprávy, rozvoja turistiky alebo miestnu akčnú skupinu. Do riadiacich výborov môžu vstúpiť už pri samotnej príprave.
„Príde sem nejaký investor, ktorý bude mať zámer niečo vybudovať pod Poľanou. Zvyčajne to robia tak, že si sami obídu všetkých zodpovedných, čo vytvára priestor na korupciu a ovplyvňovanie. Jedni povolia a druhí potom akoby robili zbytočné obštrukcie. Tak to na Slovensku chodí,“ vysvetľuje riaditeľka Fabriciusová. Pritom by sa s takýmto investorom dalo pracovať na spoločnom stretnutí všetkých zainteresovaných organizácií.
„Budú vidieť, že sa na to nepozeráme iba z hľadiska rastlín či zvierat ale máme ako biosférická rezervácia trochu iný zámer a potrebujeme poznať, aký dosah to bude mať pre to územie. Na spoločnom stretnutí máte možnosť úplne inak rozmýšľať a inak vás vnímajú aj partneri,“ dopĺňa riaditeľka.
Švajčiarsky vzor
„Na začiatku sa musíme stretnúť s kľúčovými hráčmi,“ vysvetľuje šéfka OZ Pronatur. To chcú urobiť na seminári v Detve už 6. februára.
Jednou z prvých aktivít bude „výlet“ do Švajčiarska, kde by sa stretli s partnermi na svojej úrovni, teda poľnohospodár s poľnohospodárom a lesník s lesníkom. Ďalšou aktivitou je vytvorenie regionálneho značenia zameraného na pridanú hodnotu biosférickej rezervácie, čo práve vo Švajčiarsku vynikajúco funguje. Vytvorí sa tiež nové logo rezervácie, odborníci v spolupráci so švajčiarskymi partnermi urobia štúdiu o pridanej hodnote biosférickej rezervácie, ktorá bude zameraná na poľnohospodárstvo a lesníctvo.
Zaujímavou aktivitou je aj projekt Sedem divov Poľany, aby zistili, čo miestni ľudia považujú za svoju klenotnicu. Darmo im budeme vysvetľovať hodnoty, takto na to prídu sami. Sedem divov je naplánovaných na máj, už o mesiac prebehne spomínané referendum.
