ZVOLEN. „Aha, pozri, idú d'Artagnani,“ vyhlásil s náležite výchovno-vzdelávacím výrazom v tvári mladý otecko, držiaci za ruku svoju ratolesť, keď po zvolenskom námestí pochodovala domáca skupina historického šermu známa pod menom Ricasso.
„Nuž, legendy z pamäti nevymažeš,“ zasmial sa predseda združenia Róbert Vasil pri spomienke na jednu z úsmevných príhod.
Tých za uplynulých pätnásť rokov zažili neúrekom. Rovnako aj zranení. „Pritrafia sa. Škrabance, pichnutia, modriny, ako pri každom športe, ale vážne sa nám, našťastie, vyhýbajú,“ dodal.
Baroko ako alternatíva
Ricasso, šermiari z juhovýchodnej bašty, tak znie oficiálny názov združenia, slávi v januári pätnáste narodeniny. Založila ho partia bývalých športových šermiarov.
„Klub športového šermu, ktorý viedla zvolenská šermiarska legenda Drahotína Horská, mal v tom čase dočasnú pauzu. Hľadali sme alternatívu, napokon sme sa rozhodli poňať šerm historicko-divadelne a pokúsiť sa baviť s ním ľudí.“
Venujú sa barokovému šermu a téme z obdobia tridsaťročnej vojny. „Pohybujeme sa v 17. storočí kostýmami aj scénickými výjavmi,“ ozrejmil Vasil.
Začínali šiesti, za pár mesiacov boli desiati. Samozrejme, najskôr absolvovali školu starých bojových umení u majstra Petra Kozu, ktorý je považovaný za nestora historického šermu na Slovensku, pretože športový šerm má úplne odlišné pravidlá.
Kým svetové vojny v 20. storočí vniesli do odievania praktickosť a strohosť, v čase tridsaťročnej vojny sa odevy ľudí stávajú umeleckými dielami zdobenými drahými kameňmi, vzácnymi čipkami či množstvom stužiek. Baroko bola doba vlády Ľudovíta XIV., ale tiež obdobie najväčšej slávy kráľovských mušketierov s klobúkmi ozdobenými perím na hlavách, ležérne zahalených v plášťoch a s kordom za pásom.
„Našťastie, stále sú na Slovensku šikovní kováči a dosť študijných materiálov, z ktorých vedia čerpať a vyrobiť podľa nich repliky podľa originálov. Takisto šikovné krajčírky, ktoré podľa zachovaných dokumentov histórie odievania šijú adekvátne kostýmy. Verne kopírujeme aj obuv a všetky doplnky, ktoré sa v tom období používali. Mešce, bandalíry, teda závesné remene na zbraň, farebné šerpy okolo pása, klobúky zdobené perím,“ vyratúva Vasil.
Typy zbraní používajú niekoľko; meče, turecké šable, kordy, rapíry, dýky. Neraz sa nalomia, musia si dať vyhotoviť nové. „Je to ručná práca, nie je to lacná záležitosť. Meč z pružinovej ocele vyjde zhruba na 300 – 500 eur. Sú aj drahšie, no to už sú umelecké diela.“
Plný kalendár
Boli roky, keď mala skupina aj pätnásť členov. Keď začínali, boli mladí a bezdetní. Nie všetkým zostáva čas a energia popri práci na takýto koníček. Trénujú aj v zime, dva razy do týždňa. Kalendár v letných mesiacoch majú zaplnený veľkými hradnými, aj menšími lokálnymi podujatiami.
„Mávali sme ich aj dvadsať, ale mienime ich trochu zredukovať. Ponecháme si len ťažiskové, pretože nám v lete zostáva málo voľného času.“
Záujemcovia o historický šerm majú u nich dvere otvorené. „Vedieť ovládať niektorý druh historickej zbrane je prednosť, ale nie podmienka. Na začiatok stačí chuť a vôľa učiť sa a veľa trénovať.“
Vo Zvolene sú najstaršou skupinou historického šermu a jedinou orientovanou na baroko. Po niekoľkých rokoch vznikli zvolenskí rytieri Vir Fortis, zameriavajú sa na gotiku. Ich predseda Miroslav Klembara začínal barokovým šermom v Ricasse.
Ricasso Zvolenčania poznajú, vystupujú pri rôznych príležitostiach. Na zámku už takmer pätnásť rokov organizujú obľúbenú Noc strachu a smiechu a so Zvolenskou sedmičkou deň zábavy k sviatku detí.
Okrem toho sú hlavným usporiadateľom medzinárodného turnaja v historickom šerme, ktorý si v tomto roku zapíše do kroniky takisto 15. kapitolu. „Zúčastňujú sa ho nielen slovenskí šermiari, ale aj z Poľska, Česka a posledné dva roky z Ruska. Rozsahom aj významom je najväčším medzinárodným turnajom na Slovensku,“ konštatoval Vasil.
Bude 26. apríla na zámku a tradične ho ukončí dobová hostina.
Ricasso v českých Prachaticiach. FOTO: PAVEL ALBERT
