Článok pokračuje pod video reklamou
ZVOLENSKÁ SLATINA. Divadelní ochotníci vo Zvolenskej Slatine sa pred koncom roku predviedli s novou hrou.
Rozhovor s dvojicou hercov je rýchly, sú ešte plní nadšenia z toho, čo sa im podarilo. Pavel Maľa hral Paľa, jedného syna zosnulej a zároveň hru aj režíroval. Uľa, mimo divadelných dosiek Zuzana Kokavcová, je zasa nevesta zomrelej. Nevesty autor charakterizoval aj ako xantipy či vretenice. Zuzane to neprekáža.
Všetko sa točí okolo pohrebu
Autorom hry Čas smutný, prežalostný je Štefan Jombík; Slatinčan, ktorý vlani oslávil osemdesiat rokov. Napísal ju asi pred tromi rokmi pre miestny folklórny súbor, no ten hru nevyužil. Možno by ostala v šuflíku, keby vlani nezaujala členov Divadelného ochotníckeho súboru Terézie Vansovej, ktorý pôsobí pri Miestnom odbore Matice slovenskej vo Zvolenskej Slatine. Ochotníkom sa zapáčilo, že aj keď sa dej točí okolo pohrebu, ide v podstate o ľahkú komédiu. Konečne niečo nové, veď klasiky už mali dosť.
Dej sa odohráva v medzivojnovom období. Podľa Pavla Maľu je celá hra vyskladaná zo skutočných udalostí, takmer všetko sa, aj napriek absurdnostiam, naozaj stalo. „Všetko, čo sa odohráva v tejto hre, je zo života. Začína to rozhovorom hrobárov, ktorí si idú požičať peniaze od krčmárky, kým niekto ďalší nezomrie,“ hovorí Pavel Maľa. Veď príjem majú hrobári istý, vždy niekto zomrie. Len presný čas nie je známy.
Štefan Jombík už v minulosti napísal kabaretné pásma aj básne a jeho hry už hrali aj ochotníci.
Úspešná premiéra
Hra Čas smutný, prežalostný mala premiéru 29. decembra a viac ako úspešnú, súdiac podľa reakcií preplnenej sály. Na koniec decembra ju naplánovali zámerne, bola zároveň poctou autorovi, ktorý oslávil 80 rokov 30. decembra.
Ochotnícke divadelné súbory doteraz väčšinou siahali po klasikách, ktoré vyhovovali skromným podmienkam ochotníkov. Štefan Jombík, sám bývalý ochotník, hru pre slatinských divadelníkov dopracoval tak, akoby každá úloha bola šitá na mieru hercovi. Aj keď, samozrejme, nie doslova. Herci hrajúci alkoholikov Paľa a Ďura v skutočnosti nepijú prvú ligu a ani nevesty – xantipy Mara a Uľa nie sú žiadnymi vretenicami. „Je to písané na mieru,“ dodáva napriek tomu Zuzana Kokavcová a s úsmevom dodáva: „Sú to ožrani, opití idú ešte aj na pohreb. A čo už my nevesty máme robiť? Iba soptíme.“
Dosť bolo drámy
Slatinčania boli v minulosti na ochotníckej prehliadke v Trebišove a tam sa im doslova otvorili oči. Žiadne drámy, žiadne ťažké hry, človek si chce v divadle oddýchnuť, a preto dáva prednosť veselo-hre. Drámy má dosť v televízii a niekedy aj vo svojom živote.
FOTO: MATEJ FEKIAČ
Dej nie je zložitý, točí sa okolo príprav a samotného pohrebu starej ženy. Dochádza pritom k viacerým nepríjemnostiam. Hrobárom sa v jame truhla zasekne a mŕtvola vypadne von. Ani to vraj nie je výmysel, Pavel Maľa takúto situáciu sám na jednom po-hrebe zažil.
Hercov doplnili kresby
„Scénu máme úspornú, tvoria ju tri panely, stôl a stoličky a hrobári majú ešte fúrik a skalu, na ktorú si sadnú,“ dodáva Pavel Maľa.
Hra je doplnená hudbou, spevom, niektoré pesničky sprevádzalo premietanie kresieb, ktoré na motívy pesničky nakreslil Slatinčan Ivan Berky Dušík. „Kresby nám veľmi pomohli. Keby sme pesničku iba odspievali, nebolo by to také dobré, pretože tá pesnička má svoj dej,“ dodáva Maľa.
FOTO: MATEJ FEKIAČ
Pre novú hru sa síce rozhodli už v lete, no nacvičovať začali až v októbri. Našťastie, mali cieľ a tým bol koniec roka a narodeniny autora. Nakoniec všetko zvládli k spokojnosti svojej aj svojho okolia.
Ochotníci zo Slatiny cítia, že sa im hra vydarila a už teraz sa obzerajú po nejakej ochotníckej prehliadke, na ktorej by sa s ňou chceli presadiť.
