ZVOLEN. Keď nás zavalí polmetrová snehová prikrývka a vonkajšia teplota je mínus dvadsať stupňov, je zle. Hovoríme o katastrofických následkoch v prírode, zvieratá hynú, pretože ich nivočí mráz aj nedostatok potravy.
Keď sneh vôbec nenapadne a teplota sa dostane pod bod mrazu iba zriedkavo, sme znepokojení znova.
Rozhodne nie je všetko tak, ako by malo byť.
„Ani si takúto zimu nepamätám, že by sme ešte v druhej dekáde januára nemali sneh,“ hovorí Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene a dodáva: „Časť prírody sa takejto zime teší, no časť prírody je nešťastná.“
Vtáky netreba prikrmovať
Pozitívne je, že zvieratá a vtáctvo majú pomerne dosť potravy. Negatívnou stránkou je, že sa zároveň darí aj chorobám, a to sa týka nielen zvierat, ale aj rastlín. Vidieť to aj na chorobnosti medzi ľuďmi.
Aktívny je hmyz, v záhradných jazierkach sa nám liahnu vážky, príroda vyzerá akoby bol prinajmenšom koniec marca. Zima neplní svoju klasickú funkciu, čo v našom miernom pásme znamená, že mrazy a sneh obyčajne zlikvidujú baktérie, vírusy, hubové ochorenia...
Ornitológa Antona Krištína sa ľudia spytujú, tak ako každý rok, čím kŕmiť vtáky. Tento rok odpovedá jednoznačne: Ničím. Inak z nich vychovávame kontajnerových lenivcov. Vtáky musia likvidovať hmyz, ktorý je premnožený.
O tom, čo bude po zime, je ešte predčasné hovoriť, zima sa svojej úlohy ešte môže zhostiť. „Pevne verím, že do dvoch týždňov zima príde,“ dodáva Krištín. Podľa neho by bolo lepšie, keby sme tu mali mínusové teploty a krásne snehové mantinely okolo ciest. „Víkendy by sme mohli tráviť na lyžiach a vtáky by sme nakŕmili na záhradkách,“ dodáva s úsmevom.
Medvede dlho nespali
Teplá zima tiež vyháňa z brlohov zimných spáčov, ako napríklad medveďa. Veď pokiaľ sú priaznivé poveternostné podmienky, medveď nemusí ani zaľahnúť. A tento rok priaznivé rozhodne sú. Potravy má dostatok, pretože bukvíc aj žaluďov sa urodilo veľa. Medveď zimným spánkom obyčajne prekonáva nepriaznivé mrazivé obdobie s nedostatkom potravy.
„Myslím si, že medvede pred Vianocami zaľahli, no nie na dlhé obdobie,“ hovorí Ján Nôžka, poľovnícky hospodár Chránenej poľovnej oblasti Poľana.
Napriek tomu ľuďom nehrozí zvýšené nebezpečenstvo z toho, že by stretli medveďa. „Nepredpokladám, že by sa ľudia motali vo vyšších oblastiach, kde je dostatočná úroda bukvíc a žaluďov a na druhej strane medvede už nechodia nižšie, kde im ovocné stromy a rozsiahle lány obilia a kukurice poskytovali bohato prestreté stoly. Vtedy dochádzalo k stretnutiam ľudí a medveďov oveľa častejšie. Teraz sú medvede až na pár pomýlených jedincov tam, kde majú byť – vysoko v horách,“ dodáva Nôžka.
Stačí to, čo dala príroda
Tuhá zima v minulosti dokázala preriediť stavy zveri v lesoch, aj keď ani toto pravidlo už v posledných rokoch neplatilo. Poľovníci zver prikrmujú, a tým zabezpečia, aby v čase vysokej snehovej pokrývky a silných mrazoch prežila bez väčšej ujmy. A robia to aj v tomto pre zvieratá priaznivom období.
„Teraz je to úplne zbytočné, to čo príroda dala, vzhľadom na nízky energetický výdaj, úplne postačuje,“ vysvetľuje hospodár. Ak prikrmovať, tak predovšetkým kvalitným, nevymoknutým senom, senážou a dužinatým krmivom. Tony jadrového krmiva a siláže sú v revíroch z hľadiska zdravej výživy nepotrebné. Prečo to poľovníci potom robia? Dôvody sú jednoznačné. Potrebujú si zver udržať alebo pritiahnuť do svojich revírov. Okolo Poľany je veľa malých revírov s rozlohou od dvetisíc do štyritisíc hektárov a poľovníci potrebujú odloviť svoje kvóty. Pokiaľ sused bude vnadiť lepšie, stiahne k sebe aj zver.
Sezónu predĺžili
Poľovnícka sezóna trvá do 28. februára, jelene a jelenčatá sa môžu loviť do 15. januára. Jelenicu mohol poľovník uloviť iba do konca novembra, no rezortné ministerstvo termín posunulo do konca decembra. Lov jeleňov a jelenčiat je túto sezónu tiež predĺžený do konca januára. Tí, čo nemajú splnený plán lovu, majú na to poslednú šancu. Ministerstvo to zdôvodnilo znižovaním škôd, ktoré jelenia zver spôsobuje .
„To znižovanie škôd beriem, no nie lovom jeleňov tretej a štvrtej vekovej triedy, ktorých početnosť nie je na požadovanej úrovni ani na Poľane, nie to ešte v ostatných revíroch. Ide o zvieratá nad sedem rokov, ktorých stavy sú z viacerých dôvodov dosť preriedené. Podstatnou mierou prispieva v posledných rokoch k tomu aj najväčší predátor jelenej zveri – vlk. Vidieť to aj na poľovníckych prehliadkach, naposledy zo šestnástich jeleňov strhnutých vlkmi v CHPO Poľana bolo desať medailových v tretej a štvrtej vekovej triede. Sezónu predtým to bolo to isté,“ hovorí Ján Nôžka.
