LACKOV. Obecní poslanci v Lackove v okrese Krupina robia zadarmo, svojich poslaneckých odmien sa vzdali na štyri roky; na celé aktuálne volebné obdobie.
Pre dlhy sa totiž začali obci hlásiť exekútori a hrozili jej ďalšie exekúcie.
Bez starostu
Viac ako rok a pol je obec bez starostu. Dovtedajšia starostka odstúpila v júni 2012.
Medzi stovkou obyvateľov sa odvtedy nenašiel nikto, kto by mal o funkciu záujem. Pre absenciu kandidátov nebudú v obci už tretie doplňujúce voľby, ktoré predseda Národnej rady vyhlásil na 25. januára.
„Sme malá obec, väčšinou tu žijú starší ľudia, tí si chcú zrejme v pokoji užiť dôchodok. Čo sa týka mladých, väčšina je zamestnaná, nezostáva im čas robiť ešte niečo navyše,“ myslí si obecný poslanec a zastupujúci starosta Ján Kollárik.
„Práca starostu nie je v takejto obci na plný úväzok, každý si rozmyslí, či do toho ísť,“ dodáva.
Ani on sa o funkciu uchádzať nemieni. Priznáva však, že v situácii, v akej sa obec ocitla, teda že sa neprihlásil žiadny kandidát, kandidatúru istý čas zvažoval.
„Dospel som k záveru, že zatiaľ nie. Mám tiež svoje zamestnanie, rodinu, priateľov, záľuby. Po roku a pol viem, že to veľmi nejde dokopy s funkciou starostu, aj keď ma to v podstate neminulo, keďže tú prácu aj tak robím.“
Pri jeho rozhodovaní zavážil aj argument, že pri voľbách poslancov do obecného zastupiteľstva nemali náhradníka. „Po mojom prípadnom zvolení by som sa musel vzdať poslaneckého mandátu, no zas by zostal neobsadený post jedného poslanca.“
Nulové mzdové náklady
Obec má piatich poslancov, odmien sa vzdali všetci. Kollárik nepoberá ani plat, na ktorý má nárok ako zastupujúci starosta.
„Obecné financie sa nám podarilo vďaka tomu výrazne skonsolidovať. Exekúcie sme zvrátili a dlhy už nemáme žiadne,“ hovorí.
Aké veľké boli, nekonkretizoval.
Odmena poslancov závisí od počtu obecných zastupiteľstiev. „Tých býva do roka spravidla dvanásť, niekedy aj viac. Poslanci v predchádzajúcom volebnom období dostávali 10 eur za jedno zasadnutie,“ ozrejmuje Kollárik.
„Nie je to závratná suma, ale na piatich poslancoch sme ročne ušetrili 600 eur. Ak k tomu pripočítame 700 eur, čo bol v hrubom mesačný plat predchádzajúcej starostky, ďalšia úspora je 8400 eur za rok. S odvodmi to môže byť dohromady zhruba 10-tisíc eur, čo pri priemernom rozpočte obce vo výške 30-tisíc eur nie je malá položka,“ vysvetľuje.
„To však nebráni novozvolenému starostovi poberať plat, ktorý mu prináleží. Pri zachovaní vyrovnaného rozpočtu je reálny pracovný pomer na úrovni 0,3 až 0,5 úväzku,“ dodáva.
Bez úradných hodín
Obecný úrad funguje bez problémov, akurát nemá pevne stanovené úradné hodiny. „V takejto malej obci sa všetci poznáme, ľudia vedia, kde bývam, keď niečo potrebujú,“ hovorí Kollárik. „Nikoho som neodmietol, ani keď prišiel neskoro večer a nikto sa zatiaľ ani nesťažoval.“
Okrem neho sú k dispozícii aj ostatní poslanci či obecná účtovníčka, účtovníctvo robí pre obec na dohodu. Obecný úrad zamestnáva ešte kontrolórku a dvoch tamojších obyvateľov, ktorí robia drobné obecné služby.
Obecný úrad nemá pevne stanovené úradné hodiny.
Bohatý spoločenský život
Miestnej obyvateľke Božene Balkovej starosta nechýba. „Predchádzajúca starostka bola vo funkcii dvadsať rokov, no už nemala peniaze ani na vývoz smetí, nevyvážali sa aj tri mesiace.“
Napriek tomu spoločenský život v obci pulzuje naplno, Kollárik hovorí, že podujatí majú do roka viac ako mnohé okresné mestá.
„Spoločne sme oslávili príchod nového roka, mali sme aj ohňostroj. Zanedlho nás čaká tradičný fašiangový sprievod obcou, v marci športový deň k oslobodeniu obce, v júni oslavy sviatku detí,“ vyratúva.
Okrem toho robia turnaje v stolnom tenise či v kartách a tiež hasičskú súťaž, ktorá je známa v celom regióne a zúčastňujú sa jej družstvá z celého Slovenska.
Bez obchodu a krčmy
Oveľa viac obyvateľov obec nemávala ani v minulosti, Božena Balková hovorí, že vždy ich tu žilo najviac do 120.
Od decembra zostali bez obchodu, ale už si zvykli. „Základné potraviny nám chodia predávať tri razy do týždňa zo susednej Litavy a trvanlivejšie si nakúpime do zásoby,“ ozrejmuje miestna obyvateľka.
„Krčmu nemáme, tá tu nebola nikdy. Kto veľmi chce, ide do Litavy alebo Senohradu,“ usmeje sa.
Do školy chodia deti do Senohradu, tamojšiu školu prerobili na kultúrny dom.
Predvlani na ňom z dotácií zrekonštruovali fasádu, strechu a vymenili okná, v tomto roku z vlastných zdrojov chcú zrenovovať jeho interiér. Kollárik predpokladá, že na to budú potrebovať zhruba 2-tisíc eur.
„Akútnym problémom sú miestne komunikácie. Chceli by sme ich zrekonštruovať v budúcom roku, aj keď na to budeme potrebovať nemalé finančné náklady. Trápi nás aj stav cesty tretej triedy, ktorá vedie cez našu obec, ale tá nie je v našej kompetencii,“ pripomína Kollárik.
Kostol aj dom charity
Malá obec má pomerne nový rímskokatolícky kostol, omše v ňom majú každú sobotu a nedeľu. Za jeho výstavbu vďačia bývalému farárovi Imrichovi Kováčovi. Časť kostola slúži ako dom smútku.
„Postavili ho v polovici 90. rokov z cirkevných peňazí, ale skladali sa aj ľudia a výrazne - finančne, materiálom aj technikou - pomohlo poľnohospodárske družstvo zo Senohradu. Vtedy som bol ešte malý, ale tiež som chodil na jeho stavbu brigádovať,“ spomína Kollárik.
Farár dal navyše v obci zrekonštruovať starý dom, ktorý dodnes slúži pre charitu. Varí obedy pre starších ľudí, nevládnych a chorých, a rozváža ich aj po okolitých obciach.
V pozadí kostol z polovice 90. rokov 20. storočia.
