LIESKOVEC. Závod na termické spracovanie starých pneumatík, ktorý má vzniknúť v Lieskovci, odmietajú obyvatelia, obecní poslanci aj zástupcovia firiem z tamojšej priemyselnej zóny. Boja sa zhoršenia životného prostredia.
Prevádzka má stáť len sto metrov od veľkoskladu potravín či mraziarní a blízko sú aj obytné a rodinné domy.
Nedôverujú technológii
Odmietavé stanovisko adresovalo obecné zastupiteľstvo aj ministerstvu životného prostredia.
„Rešpektovali sme vôľu našich občanov, ktorí ju na základe zlých skúseností prejavili na verejnom zhromaždení pri prerokovaní správy o posúdení vplyvov na životné prostredie,“ povedal zástupca starostu Anton Národa.
„Už sme si tu dosť užili s kafilériou, teraz tu máme závod na spracovanie plastov. Bučina tiež nie je ďaleko od nás, nepotrebujeme preto ďalšieho znečisťovateľa ovzdušia,“ dodal.
Opotrebované pneumatiky plánuje investor zhodnocovať procesom pyrolýzy, teda tepelným rozkladom, výstupným produktom má byť pyrolýzny olej, uhlík a vyseparovaný oceľový drôt, ktorý je súčasťou pneumatík.
Ľudia v Lieskovci nedôverujú ani technológii, ktorou chce pneumatiky spracovávať.
„Keď vlani predstavili svoj zámer, hovorili o čínskej technológii, dnes hovoria o japonskej,“ okomentoval Národa. „Nie je to overený proces, nevieme preto, čo môžeme od neho očakávať, ale keď ministerstvo závod schváli, už bude neskoro,“ povedal Národa.
Tončo: Emisie nebudú
„Nemusia sa obávať emisií, žiadne nebudú,“ konštatoval Maroš Tončo, konateľ investorskej spoločnosti.
„Vo svete je 260 takýchto inštalácií, jedna podobná je aj na Slovensku, v Dunajskej Strede. Ľudia majú zafixovanú predstavu o tom, že je to škodlivé a nie sú prístupní serióznym argumentáciám. Málokto sa zamyslí nad tým, že každý rok vyprodukujeme 25- až 28-tisíc ton pneumatík. Vlani 14-tisíc zhorelo v cementárňach, a to doslova zhorelo, žiadna sofistikovaná metóda, akú máme my. Ďalších 10-tisíc skončilo na skládkach,“ dodal.
V závode plánujú spracovať 10 ton pneumatík denne, podľa Tonča len od domácich motoristov. Ľubomír Chrien, majiteľ mraziarní v priemyselnej zóne, tvrdenie odmieta.
„Určite nebudú z nášho trhu. Jedna z najväčších slovenských firiem, ktorá poskytuje služby v oblasti odpadového hospodárstva, má často problém zohnať dostatočné množstvo pneumatík na vystlanie skládok, ktoré budujú. A to ich potrebujú tisíce. Každý pneuservis má svojho odberateľa, ak tu teda investor chce spracovávať pneumatiky, musí ich dovážať zo zahraničia, a my budeme čistiť prírodu niekomu inému. Samozrejme, bude tvrdiť čokoľvek, aby dostal súhlas.“
Údaje, ktoré investor predložil ministerstvu a úradu životného prostredia, nepovažuje za hodnoverné, proti závodu spísali petíciu. Podpísalo sa pod ňu 70 zamestnancov pracujúcich v priemyselnej zóne v Lieskovci, Chrien je odhodlaný rozšíriť ju aj medzi obyvateľov obce.
Začali so skládkou
Investor najskôr odkúpil priestor bývalého Rempa na skládku pneumatík, s ňou lieskovská samospráva súhlasila.
„Povolili sme ju, samotné skladovanie pneumatík nie je škodlivé, ale nepočítali sme s tým, že neskôr prídu so zámerom na ich termické spracovanie,“ konštatoval Národa.
K zámeru a následne k správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie sa vyjadrovala aj zvolenská samospráva.
„Nedávali sme súhlasné ani zamietavé stanovisko, od nás sa to neočakáva, ale predložili sme niekoľko pripomienok,“ povedal vedúci odboru územného plánovania na Mestskom úrade vo Zvolene Peter Kašša.
Do aktuálnych pripomienok zhrnuli požiadavky, aby závod spracovával výlučne pneumatiky, aby investor pre celý areál závodu vybudoval čističku odpadových vôd a aby na výstup emisií inštaloval mokrý filter.
