DOBRÁ NIVA. Sneh vŕzgajúci pod nohami aj mierny mráz by v sobotu uvítali viacerí Dobronivčania, sychravé počasie s olovenou oblohou k zabíjačke nepasovalo. Obecná zabíjačka v Dobrej Nive spojená s ochutnávkou tradičných zabíjačkových špecialít prilákala okrem miestnych aj ľudí z okolitých obcí a stretli sme na nej aj Zvolenčanov.
„Aj to varené vínko by chutilo viac, keby bolo aspoň trochu pod nulou,“ zasmial sa Peter Chovanec, ktorý s pohárikom v ruke pozeral na prsty mäsiarskym majstrom pri napĺňaní čriev jaternicovou zmesou. „Ale dobré je aj tak. Napokon, nie sme tu kvôli vínu, ale kvôli zabíjačke, kvôli atmosfére,“ dodal.
Tú si ľudia, ktorí zaplnili celý dvor v tamojšej usadlosti U Lukáčov, pochvaľovali a chválili aj zabíjačkové špeciality. Nechýbala kapustnica, jaternice, pečené klobásy, papriková slanina, škvarky či škvarkové pagáčiky.
Bonusom boli palacinky na sladko. Tri tínedžerky prišli práve kvôli nim. „Niežeby sme nemali rady zabíjačkové špeciality, ale dnes na ne nemáme chuť. Chceli sme palacinky, sú úžasné,“ okomentovala za všetky Barborka Peťková.
Niektorí bez problémov zvládli aj zabíjačkové pochúťky, aj palacinky.
Začali vo štvrtok
Produkty zo 130-kilového prasaťa sa míňali rýchlo. Zakáľačku robili na dvore v to ráno.
„Istý čas, pochopiteľne, trvá, kým je prvé jedlo k dispozícii. Aby ľudia nečakali dlho na ochutnávky, vo štvrtok sme spracovali dve prasacie polky. Urobili sme asi 50 kíl klobás a jaternice z 30 kíl ryže,“ povedal hlavný mäsiar Peter Franka.
Učil sa za čašníka, dnes si ho rodiny pozývajú ako mäsiarskeho majstra. „Desať rokov som robil v mäsokombináte, tam som sa tomuto remeslu priučil,“ prezradil.
„Trochu sme sa báli, či nám vyjde čas, pretože večer poprchávalo, našťastie, dnes aspoň nemrholí. Hlavné je, že ľuďom chutí, chvália,“ dodal.
„Pomocníci aj pomocníčky sú perfektní ako každý rok. Všetko klape ako švajčiarske hodinky, každý už vie, čo a ako má robiť,“ ocenil zas Franka dobronivský pracovný tím.
V mäsiarskej zástere predviedol svoj kumšt riaditeľ krupinského gymnázia Ján Slosiarik. Spolu s kamarátom Pavlom Žigom nachystali a ponúkali paprikovú slaninu, odbyt mali veľký. Kde získal učiteľ skúsenosti s mäsiarčinou?
„Kým som bol mladší, chovali naši prasiatko, vtedy to bola samozrejmosť. Pri zabíjačke sa schádzala celá rodina, bola to rodinná udalosť.“
Zabíjačky na ústupe
Dnes už veľa dobronivských domácností prasce nechová, vraj sa to neoplatí. Ján Slosiarik odhaduje, že takých rodín je asi tridsať.
„Ostatné domácnosti, aj tých je pomenej, si prasa kúpia rovno na zabíjačku. Najmä také, ktoré chcú krv na krvavničky alebo do jaterníc. Väčšinou si však kupujú prasacie polky.“
Ján Slosiarik kúskuje paprikovú slaninu.
Apropo, mäsom prerastaná papriková slanina. „Varí sa v slanej vode zhruba 40 – 50 minú, podľa hrúbky slaniny. Uvarená sa potrie zmesou zo sladkej a štipľavej papriky, čierneho korenia, cesnaku a cibule. A je hotová,“ zhrnul Ján Slosiarik.
„Samozrejme, lepšia je, keď postojí, ale aj takúto čerstvú ľudia chvália.“
Čo sa na zabíjačke nespracuje hneď do klobás či jaterníc, putuje do mrazničky na neskoršie dni. Kým prišli na trh, zo stehien robili dedinčania prošuto. „Nie presne také, aké poznáme z talianskej gastronómie, ale princíp výroby bol prakticky ten istý a aj to volali prošuto,“ zalovil v spomienkach Pavol Žiga.
„Trochu si to pamätám ešte zo začiatku 60. rokov. Stehno sa vložilo do koryta, ktoré sa na jednej strane podoprelo, aby bolo v šikmine,“ vysvetlil. „Pripravil sa rôsol z vody a soli, ktorý stekal na stehno a neustále sa ním mäso polievalo. Zhruba týždeň sa konzervovalo takto v soli, potom sa vyúdilo a napokon sušilo. V dobrej komore vydržalo do leta.“
„Bolo sviežejšie ako tradičné talianske, menej vysušené. Krájali sa z neho väčšie kusy, ktoré uvarili vo fazuľovej polievke či v kapustnici, výborné však bolo aj surové.“
Neskôr sa mäso nakladalo do takzvaných patentových pohárov. „Boli to sklené poháre so skleným vekom a kovovým povrchom. Potom prišla technológia konzerv, tie sa niekedy vydarili, niekedy nie,“ zasmial sa.
Vyprážaný rezeň z bravčoviny preto nebýval takou samozrejmosťou ako dnes.
Majster Peter Franka (vpravo).
Gastronomické dni
„Napriek počasiu, aké je a ktoré nie je typicky zimné, nám vyšla akcia na jednotku“ okomentoval starosta Martin Krúdy.
„Približne do jednej popoludní sa vystriedalo v našom dvore U Lukáčov 550 návštevníkov, a to sme ešte neskončili. Návštevnosť dokazuje, že obnoviť tradíciu zabíjačiek v Dobrej Nive, ktorú robíme už piaty rok, bol dobrý nápad,“ doplnil.
Zabíjačkou sa gastronomické akcie ešte len začali. V máji chystajú deň rybacích špecialít a v októbri poľovníckych.
Obecná zabíjačka zároveň odštartovala sériu podujatí k oslavám 760. výročia prvej písomnej zmienky o Dobrej Nive.
Hrala aj živá muzika.
...a zatiaľ sa klobásy piekli
Zabíjačková kapustnica
Dievčatá ponúkali domáce škvarkové pagáčiky
Rad čakajúci na klobásy a jaternice
