ZVOLEN. Na smrť sa nedá pripraviť. Možno keď sa staráme o starého alebo ťažko chorého človeka, očakávame, že koniec môže kedykoľvek prísť. No keď ochorie dieťa, veríme, že ide iba o pár dní liečenia. A väčšinou to tak je.
Narodeniny
Matúško, chlapček z Dobrej Nivy, oslávil v nedeľu 24. novembra rok. Oslávil, ako ročné dieťa oslavovať dokáže. Tešil sa z prítomnosti blízkych, usmieval sa ako sa len deti usmievať vedia. Úprimne, s láskou a čistým srdcom. Iba občas mu úsmev z tváričky zotrel slabý kŕč. Vtedy zvážnel i trochu zaplakal.
„Nevenovali sme tomu veľkú pozornosť, mysleli sme si, že je to kolika, veď deti v tomto veku ju majú často,“ hovorí Matúškova stará mama Terézia Frajtová z Babinej. V nedeľu išli pre istotu na pohotovosť do Zvolena, v pondelok k detskej lekárke, ktorá ich poslala do detskej nemocnice. V nemocnici vo Zvolene dostal infúziu, neprijímal totiž žiadne jedlo ani tekutiny. Už ráno prišli na to, že nejde o žiadnu koliku. A v stredu malého pacienta previezli zo Zvolena do Rooseveltovej nemocnice.
Smrť
„Dostal taký kŕč, že upadol do bezvedomia,“ dodáva stará mama, ktorá vnúčika sprevádzala do Banskej Bystrice. Hovorí pomaly, medzi slovami robí pauzy, to ovláda plač, ktorý sa aj po toľkých preplakaných dňoch stále tlačí von.
CT vyšetrenie v Bystrici hneď ukázalo príčinu. Matúško mal na mozgu nádor. Následná operácia už nič neriešila, dieťatko sa nedalo zachrániť. Tumor bol zhubný, nedal sa nijako liečiť ani keby ho našli skôr. Po operácii už žil iba s pomocou prístrojov. Vo štvrtok večer ho už od nich odpojili.
Matúškov život bol krátky, nebolo mu súdené, aby žil dlhšie. Rodina sa z bolesťou v srdci snažila a stále snaží so stratou zmieriť.
„Povedali nám, že ten tumor mohol mať už aj polroka a možno sa s ním dokonca narodil,“ dodáva Terézia. Nikoho zo smrti neobviňuje, aj keď je presvedčená, že starostlivosť mohla byť o niečo lepšia.
Pohreb
„Hneď v piatok sme išli vybaviť pohrebníctvo. S majiteľkou sme sa dohodli na tom, čo pri pohrebe chceme mať a čo nie,“ hovorí Terézia Frajtová.
Chlapca pochovávali v pondelok, ešte predtým im zavolali z pohrebníctva, aby všetko prišli vyplatiť. Položkám na faktúre nevenovali pozornosť, veď pochovávali svoje dieťa. Keď najväčší žiaľ prešiel, pozreli sa na papier, na ktorého konci bola suma 417 eur. „Nezdalo sa mi to veľa, ani neviem čo je veľa, veď človek nevybavuje pohreb každý deň,“ vysvetľuje Terézia. Hneď videla, že jej zarátali aj veci, ktoré nechcela a na ktorých sa nedohodli. Napríklad manipuláciu so zosnulým, hoci chlapčeka obliekala pani Terézia. Navyše v nedôstojnom prostredí, v sklade rakiev.
„Nechceli sme ani recitátorku, presviedčala nás, aby sme ju tam mali,“ dodáva. Päť minút stálo 25 eur. Rečník stál 35 eur, spracovanie smútočnej reči ďalších 13 eur. Pritom svoju rozlúčku si napísala pani Terézia. Pohrebné auto je na faktúre dvakrát, raz išlo po mŕtve telo do Banskej Bystrice, druhýkrát už iba na zvolenský cintorín. Obe sumy sú rovnaké 33 eur. Zvláštne je aj samostatné vyúčtovanie čalúnenia. „Veď to je predsa v truhle, s tým sa už nič nerobí,“ dodáva. A truhla je samostatnou položkou.
Šokom bolo, keď sa snažila reklamovať nedohodnuté veci. „Majiteľka mi arogantne a s iróniou v hlase povedala, že čo s tým chcem urobiť, veď som to predsa podpísala, čím som so všetkým súhlasila,“ vysvetľuje Terézia a dodáva, že nič nepodpisovala. Divným sa jej vidí aj doklad za 100 eur, ktoré dali za vykopanie jamy inej firme, no s rovnakou adresou, ako má pohrebníctvo. Stovku jednoducho dopísali na papier ku zdokladovanej sume 417 eur.
Arogantné správanie sa majiteľky, faktúra za niečo, čo nechceli, dorazil pohľad na pokladničný doklad z pohrebníctva. Na jeho spodnej časti je nápis: Tešíme sa na Vašu ďalšiu návštevu. „To už iba dokresľuje ich prístup,“ dodáva Terézia. So svojou sťažnosťou sa chce obrátiť aj na obchodnú inšpekciu alebo združenie spotrebiteľov.
