Pozemok s vianočnými stromčekmi musí byť oplotený. Majiteľ farmy Štefan Kontšek ich každý večer chodí kontrolovať. Necelé dva hektáre v Hornej Hriňovej si zatiaľ dokáže ustrážiť.
„Buď sme ho kúpili, dostali, alebo ukradli,“ hovorí úprimne jedna z oslovených žien vo Zvolene. Spomína, že v minulosti mali doma vždy iba živý stromček a získali ho jednou z troch už spomínaných možností. Kúpiť, dostať, ukradnúť... V podstate je tým obsiahnuté všetko. Ak, pravdaže, nepatríte k tým, čo si stromček dokážu vypestovať.
„Tento je rekordný,“ ukáže rukou starší muž. Druhou si pritiahne zelený kabát a nasadí rovnako zelenú čiapku. Akej farby má nohavice, to už uhádnete sami. Štefan Kontšek z Hriňovej má zelenú evidentne rád. Pred šestnástimi rokmi sa pustil do pestovania vianočných stromčekov a dnes už má aj rekordérov.
„Má sedem metrov a ide do bratislavského kostola Kalvária,“ vysvetľuje. Jedľa srienistá, alebo ak chcete, abiens concolor. To je latinsky. Srienistá jedľa pochádza z Oregonu v Spojených štátoch a hriňovské prostredie sa jej vraj páči. „Parádne,“ vykríkne Kontšek, ktorý pestuje iba jedle. Nie každý druh vo svete pestovaný pre vianočný trh sa v Hriňovej chytil. Popri šiestich úspešných druhoch zažili Kontšekovci aj niekoľko omylov. Výskum, ktoré druhy stromov by mohol zasadiť a ktoré rozhodne nie, u nás ešte nikto nerobil. Istotu nemal ani pri tých šiestich druhoch, skúšal, a buď to vyšlo, alebo nie. A tak, na rozdiel od kórejských áut, vyšla navnivoč aj kórejská jedľa. Rovnako tak jedľa arizonská a nobilis. Do Hriňovej sa nehodia. „V tomto prostredí akoby nevedeli, či sú stromom, alebo kríkom,“ smeje sa Kontšek.
Nájdite si čas
Trinásť rokov starostlivosti sa premenilo do sedemmetrového stromčeka, ktorý pár dní poteší veriacich v bratislavskom kostole. Okrem rekordéra majú Kontšekovci už pre iné kostoly v našom hlavnom meste pripravených ďalších asi dvadsať stromčekov. Človek ich nemôže prehliadnuť, pre bežnú domácnosť určite nie sú, samozrejme, ak nemáte strop v štvormetrovej výške.
Bratislavčania nič nenechali na náhodu, stromčeky si prišli vybrať už v auguste. „To je aj pre nás najlepšie. Takýto stromček označíme a nachystáme na určitý deň,“ vysvetľuje pestovateľ. Podobne to robia aj desiatky stálych zákazníkov z okolia. Pre tých ostatných má vždy nejaký ten stromček odpílený, veď predvianočný zhon prenášame aj do výberu stromčeka. Trpezlivosť hádžeme za seba, všetko chceme rýchlo stihnúť. U Kontšekovcov si radšej čas nájdite. On vám svoj ochotne venuje, prejde sa s vami pomedzi stromky, porozpráva, ako sa oň ďalej postarať. A vy si vyberiete, vy ukážete prstom, doslova vynesiete rozsudok. Až vám tej prekrásnej dreviny príde ľúto. Trochu ľútosti pociťuje aj sám pestovateľ, veď sa oň viac ako desať rokov staral. Prírode sa ospravedlní hneď na jar, keď zasadí na rovnaké miesto novú sadenicu.
Nechce sa im čakať desať rokov
Štefan Kontšek robí pre záujemcov dokonca aj kurzy pestovania vianočných stromčekov. Stačí jeden deň a vnímavý človek by mal celú problematiku zvládnuť. Napriek tomu je podobných pestovateľov žalostne málo. Málokomu sa chce desať rokov čakať na to, aby svoju prvú investíciu speňažil. Rýchlejšie metódy podnikania sú viac v kurze.
Pôdu pod sadenicu takmer vôbec nepripravuje, akurát ju postrieka prostriedkom proti tráve, urobí malú dieru a šupne do nej obalenú sadenicu. Zatlačí a to je všetko. Stromček si rastie sám, človek sa mu musí postarať iba o čo najlepšie podmienky. Jeho okolie musí niekoľkokrát do roka obkosiť, pretože jedľa je najcitlivejšia z ihličnanov. Tráva, ktorá zavalí malú sadenicu, je mostom na príchod húb, rias a plesní.
Chrústy
Pestovanie vianočných stromčekov je ľahkým iba na prvý pohľad. Možno aj na druhý, no občas príde šok ako túto jar, keď sa mu na farmu vrhli chrústy. Na vysokých jedliach boli vrchovce nimi doslova obsypané. Jedľa je aromatická a nemôžu jej odolať. Nakoniec, po porade s odborníkom, našiel postrek, ktorým chrústy odstránil a stromky nezničil. V minulosti sa mu to stalo x-krát, najmä pri aktívnom boji proti burine. Stačilo, keď Randapom zasiahol dve-tri vetvičky a celá jedľa vyschla.
„Vianočný stromček musíme strihať a upravovať, máloktorý narastie krásny aj bez toho,“ hovorí Eva Kontšeková. Strihajú priebežne počas celého obdobia rastu. Bez klieští sa medzi stromy ani nevyberú.
Za fľašu pálenky
Kedy je najlepšie zabezpečiť si živý stromček? „Jemu je jedno, či je to tri-štyri týždne pred Vianocami, alebo jeden deň. Dôležité je, aby hneď po odpílení nebol v teplom a suchom prostredí. Rezná hrana by mala byť na zemi, aby stromček mohol nasávať vlhkosť,“ dodáva.
Prví kupujúci si po stromčeky prichádzajú začiatkom decembra. Zo začiatku stromčeky jednoducho vyrúbali a ľudia si ich vyberali na dvore. Potom od toho upustili, pretože vždy pár stromčekov ostalo. Keby ostali na koreni, mohli ďalej rásť a potešiť ľudí na ďalšie Vianoce.
Aj keď sme ukradnutie na začiatku spomínali ako jeden zo slovenských spôsobov nadobudnutia vianočného stromčeka, krádeží je v súčasnosti menej. Ľudia nechcú riskovať mastnú pokutu. Sporadicky sa aj na stromčekovú farmu nejaký zlodej dostane. Vlani zobrali Kontšekovcom dva stromčeky, no Štefan Kontšek si nemyslí, že si niekto prišiel ukradnúť jedličku pre vlastnú rodinu. Zlodej jedličku predal, alebo vymenil za fľašku pálenky. Možno aj za dve.
