DUDINCE. Mesto Dudince je príkladom nepretržitého rozmachu kúpeľníctva prakticky od 60. rokov uplynulého storočia až po dnes. Na rozdiel od mnohých slovenských kúpeľov sa ich rozvoj neprerušil ani po roku 1989. Dá sa povedať, že nové spoločenské pomery kúpeľom len pomohli.
Ešte pred 53 rokmi boli Dudince malou obcou s 280 obyvateľmi. Keď sa v roku 1960 spojili so susednými Merovcami, mali dohromady 520 obyvateľov. Rozvoj začal práve v tomto období, a to výnosom vtedajšej vlády, ktorá dala podnet pre vznik štátnych kúpeľov.
Ako sa píše na stránke mesta, dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy.
Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z roku 1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom.
Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v roku 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ, ktorý slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v roku 1935.
V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý, neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v roku 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertínu pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Prameň i kúpeľ prešiel v čase prvej svetovej vojny a prvej československej republiky niekoľkými vlastníkmi.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené, po vojne však bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Prvé väčšie účelové objekty boli postavené už po roku 1948. V rokoch 1953 - 1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum, pričom v západnej pramennej skupine sa vrtom získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
S postupným rozvojom kúpeľníctva narastal aj počet obyvateľov Dudiniec. V roku 1989 sa stali mestom, pričom dnes majú 1480 duší a sú paradoxne najmenším slovenským mestom (aj keď tento status si v uplynulých rokoch "prehadzovali" s neďalekým Modrým Kameňom).
Ako TASR povedal primátor mesta Štefan Pokľuda, vďaka obľúbeným kúpeľom sa môžu pochváliť aj zriedkavou slovenskou raritou, keď počet lôžok v tamojších kúpeľných domoch a hoteloch dosahuje čísla 2400, čo je výrazne viac ako samotných obyvateľov mesta.
