ZVOLEN. Lokša omastená maslom, plnená makom s cukrom a s karamelovou vodou.
K husacine či kačacine je lokša samozrejmou súčasťou na celom Slovensku, na sladko ju pozná málokto. V hontianskej Litave je tradičným jedlom.
Tradičné litavské jedlo
Litavské ženy ponúkali túto sladkú pochúťku na zvolenskom námestí. „S makom? To si neviem predstaviť. Dám si radšej len čistú, omastenú maslom,“ zhodnotila mladá dievčina.
Jej priateľ sa nechal zlákať neznámou chuťou a neľutoval. „Výborné, neskutočná lahôdka,“ pochvaľoval si.
„Makové lokše robievame doma bežne a poznajú ich aj v okolitých dedinách Hontu, napríklad v Senohrade či Bzovíku,“ hovoria litavské kuchárky.
Trojica žien Anna Vicianová, Anna Kamasová a Františka Vicianová prišli do Zvolena pod kuratelou občianskeho združenia Tradičná chuť regiónov Slovenska, ktoré každý rok organizuje kulinárske súťaže na Podpoľaní aj v Honte.
Prvú robili práve v Litave a trio gazdiniek, ktoré tvoria jedno družstvo, odvtedy vyhralo viaceré ceny. S múčnikmi, jedlami z cesta, napríklad so šúľancami, ale aj s mäsovými pokrmami či polievkami.
Ako jeden tím varia a pečú asi posledných sedem rokov. „Ale keď sa to tak vezme, je to aj tridsať rokov,“ hovorí Anna Kamasová. „Keď sa u nás na dedine robila v minulosti svadba, zapájala sa do pečenia celá dedina. Piekli sme v kultúrnom dome tri aj štyri dni. Každá žena urobila to, čo vedela, prípadne niečo nové. Recepty sme si potom vymieňali.“
Zohraná partia
Dnes sú zohratou partiou, nemusia si hovoriť, čo ktorá bude robiť, pri práci sa dopĺňajú podľa potreby.
„Boli sme štyri, žiaľ, našu kamarátku Máriu Kudláčovú sme v sobotu pochovali. Nevieme sa z toho spamätať, chýba nám ako členka rodiny,“ hovorí Anna Vicianová.
Vo Zvolene ponúkali aj vianočné trubičky, tradičné štrúdle a zákusky. Štrúdle, samozrejme, z ťahaného cesta. Makové, orechové a tvarohové, doma však bežne robia aj kapustové. Na sladko aj na slano.
Františka Vicianová cesto ťahá na veľkom stole, pokiaľ jej ruky dočiahnu. Nasledovníčku si však nevychovala, dcéra sa ťahaného cesta bojí. „Štrúdle robím každý týždeň. Pozerá sa, obdivuje, ako mi to ide, ale sama sa do cesta nepustí. Pomôže síce, omastí ho, pripraví plech, ale chytiť cesto do ruky, to nie. Má strach, že sa jej roztrhne.“
Do kapustovej, vysvetľuje postup, sa kapusta nastrúha, posolí, aby sa zbavila prebytočnej vody, a po odstátí vyžmýka. „Rozotrieme ju na cesto a posypeme cukrom a škoricou. Keď je dobre vypečená, je naozaj chutná. Ak ju robíme na slano, dáva sa menej škorice a namiesto cukru čierne mleté korenie.“
Záchrana pred zánikom
„Je to oslava miestnych produktov,“ hovorí o podujatí Mária Krkošová zo združenia Tradičná chuť regiónov Slovenska. Pripravili ho k Dňu Matky Zeme. „So zámerom zachrániť pôvodné jedlá, pretože im hrozí zánik. Z našich jedálnych lístkov sa vytrácajú, nahrádzajú ich fastfoody,“ dodáva.
Okrem Litavčaniek priviedlo združenie na zvolenské námestie aj ženy z Podpoľania, tie ponúkali kapustnicu a údené rebrá.
„Návrat k pôvodným jedlám a ich opätovné zavedenie do jedálnička je už niekoľko rokov cieľom nášho združenia,“ hovorí jeho šéfka Oľga Luptáková. „Hneď prvé podujatie, ktoré sme zorganizovali krátko po našom vzniku v roku 2008 v Litave, nás presvedčilo, že záujem o návrat ku kulinárskym tradíciám je veľký.“
Združenie tým zároveň zakitivizovalo šikovné gazdiné, ktoré dnes svoje gastronomické špeciality prezentujú na rôznych podujatiach.
„Sme dôchodkyne, nemáme čo robiť. Pozerať sa doma do plafónu? A dôchodky nie sú veľké, aspoň si trochu pomôžeme,“ priznáva Anna Vicianová.
Gurmánsky zážitok
Štrúdle nie sú v našom regióne neznámym pojmom, na Agrokomplexe v Nitre, kde sa tiež trio Litavčaniek predstavilo, však zožali veľký úspech.
„Len sa tak po nich zaprášilo. Takisto po našich makových lokšiach a baraňom guláši,“ hovorí Anna Kamasová. „Ohlasy chodili ešte mesiac po skončení veľtrhu,“ dopĺňa ju Františka Vicianová.
Štrúdle zohratých Litavčaniek ďaleko prekonávajú tie, ktoré dostanete v cukrárni či v obchode. Chuťou aj konzistenciou. Dali sa prekrojiť bezmála aj na centimetrové kúsky bez toho, aby sa plnka rozsýpala a cesto lámalo.
Ochutnali sme. Aj niekoľko zákuskov, aj baraní guláš. Bez akýchkoľvek mastných kusov mäsa. Mierne pikantný. Gurmánsky zážitok.
Takú kvalitu v bežnej reštaurácii nedostanete. Keby Litavčanky mali vlastnú, za poctivosť, s akou varia a pečú, by si Michelinovu hviezdu určite zaslúžili.
Anna Vicianová, Františka Vicianová a Anna Kamasová sú zohratou partiou.
