Okinawa je najväčší ostrov japonského súostrovia Ryukyu, s teplým a vlhkým počasím (priemerná ročná teplota dosahuje hodnotu 24 stupňov Celzia a ani v zime neklesá pod 15), s nádhernými plážami, tyrkysovým morom a príjemnými ľuďmi. Pre niekoľko desiatok miliónov ľudí, ktorí sa venujú karate, však Okinawa predstavuje miesto, kde toto bojové umenie vzniklo a rozšírilo sa do celého sveta. Niet azda cvičenca, či sa už venuje športovému alebo tradičnému karate, ktorý by netúžil aspoň raz sa dostať na miesta, kde trénovali starí majstri. Na prelome septembra a októbra 2013 sa to podarilo piatim členom oddielu karate TJ Slávia Technická univerzita vo Zvolene, ktorí sa v zložení František Kačík, Ondrej Kalina, Ján Melicherčík, Juraj Nemček a Ján Škoda zúčastnili na seminári karate na Okinawe, spolu s českým kolegom Václavom Šimekom.
Oddiel karate TJ Slávia patrí k najstarším na Slovensku a je prvý, ktorý bol v roku 1973 založený mimo Bratislavy. Počas 40-ročnej histórie v ňom trénovalo množstvo cvičencov, ktorí dosiahli významné úspechy v športovom karate a viacerí si založili vlastné oddiely. Súčasní členovia sa zameriavajú najmä na tradičné karate, zúčastňujú sa však aj súťaží, na ktorých dosahujú vynikajúce výsledky. V rokoch 2010 až 2013 každý štart na majstrovstvách Slovenska a na medzinárodných turnajoch premenili na medailové umiestnenie. Na majstrovstvách SR seniorov 2013 sa oddiel TJ Slávie TU Zvolen umiestnil na 3. mieste spomedzi 31 klubov, pričom na súťaži štartovali len 3 členovia oddielu (Juraj Bobela, František Kačík, Juraj Nemček), ktorí získali 2 zlaté a 1 striebornú medailu. Cieľom týchto súťaží však nie sú v prvom rade výsledky, ale overenie si správnosti tréningového procesu. V snahe získať nové poznatky z oblasti tradičného karate sa rozhodli členovia oddielu navštíviť kolísku karate - ostrov Okinawu.
Spoločnosť Gateway to Okinawa zorganizovala v hlavnej hale bojových umení, Budokane, seminár, na ktorom vyučovali významní okinawskí majstri z rôznych škôl karate a kobudo, napríklad Hokama Tetsuhiro, Senaha Shigetoshi, Taira Masaji, Kiyohide Shinjo, Kinjo Masakazu. Hlavným cieľom zvolenských karatistov však boli tréningy v súkromnom dojo majstra Senahu. Majster Shigetoshi Senaha patrí k popredným majstrom karate na Okinawe.
Trénoval štýl Goju-ryu u majstra Meitoku Yagiho a v roku 1999 založil organizáciu Ryusyokai, ktorej cieľom je šírenie tradičného okinawského karate po celom svete. Dopoludňajšie tréningy prebiehali len v úzkom kolektíve, kde majster Senaha podrobne vysvetľoval postupy a techniky cvičenia kata, cvičenia vo dvojiciach, posilňovacie techniky, správny spôsob nácviku úderov do takzvanej makiwary, dosky na trénovanie tvrdosti techník. Večerných tréningov a tréningov v Budokane sa okrem domácich cvičencov zúčastňovali aj karatisti z Austrálie, Kanady, Nového Zélandu, Ruska, Španielska a USA.
Za obrovský úspech zvolenských karatistov možno považovať udelenie titulov renshi pre dvoch členov slovenskej výpravy (František Kačík, 6. dan a Juraj Nemček 5. dan). Tento titul okrem nich získal aj Václav Šimek, 6. dan, z Českej republiky. Majster Senaha sa týmto spôsobom rozhodol oceniť prístup k tréningom a výkony uvedených karatistov z celého mnohonárodného kolektívu účastníkov seminára. Je to o to významnejšie ocenenie, že sú to prvé tituly renshi udelené slovenským karatistom na Okinawe. Zároveň majster Senaha odovzdal zvolenským karatistom aj certifikát s povolením vyučovať štýl Ryusyokai Goju-ryu na Slovensku.
Tradičné karate sa v ostatných desaťročiach mení a prispôsobuje súčasnosti, a to aj na Okinawe. Časy, keď bojovníci karate a kobudo museli bojovať o holý život a súboje sa končili väčšinou smrťou protivníka, sú už minulosťou a po skončení 2. svetovej vojny sa do popredia dostávajú iné aspekty cvičenia. Treba si však uvedomiť, že športové karate, ktoré je populárne medzi mladými cvičencami, sa diametrálne líši od súčasného tradičného karate. Športové karate má byť atraktívne pre divákov, pretekári predvádzajú náročné a estetické výkony v dvoch disciplínach – súborných cvičeniach kata a v športovom zápase.
Pravidlá slúžia na ochranu zdravia pretekárov a karate patrí k športom s veľmi malým výskytom zranení. Techniky tradičného karate nemusia byť efektné, ale v boji sú veľmi efektívne, čo je veľmi výhodné pri tréningu sebaobrany. Dôraz sa pri tréningu kladie na otužovanie úderových plôch ako aj ďalších častí tela, ktoré majú slúžiť na blokovanie útokov, prípadne na znášanie útokov súpera.
Z techník sú uprednostňované najmä tie, ktoré sú v športovom karate zakázané z dôvodu ich nebezpečenstva. V tradičnom karate existuje viacero štýlov, ktoré sa navzájom líšia technikami a tvrdosťou vykonania ako aj tréningovými metódami. Štýl Goju-ryu (v preklade tvrdo-mäkká škola) vznikol kombináciou tvrdého pôvodného okinawského umenia TE a mäkkých čínskych štýlov, napr. Pa-kua. Goju-ryu je flexibilný štýl a cvičenci si podľa svojich fyzických predpokladov a veku môžu vybrať vhodné cviky, čo im umožní postupné zlepšovanie ich schopností.
Cvičenie tradičného karate sa vykonáva na obidve strany, preto na rozdiel od mnohých športov rozvíja telo symetricky, zvyšuje silu, rýchlosť, vytrvalosť a ohybnosť a je ho možné trénovať do vysokého veku, na Okinawe sú sedemdesiatnici považovaní za relatívne mladých cvičencov.
Okrem všeobecného pohybu je však tradičné karate možné využiť aj ako efektívnu sebaobranu, čo nie je nezaujímavý benefit tohto druhu cvičenia.
Autor: František Kačík
