Takmer tristotisíc ľudí v Európe podporilo petíciu za lepší život dojníc, ktorú iniciovala Sloboda zvierat. Pre kravy žiadali kvalitnú stravu, dobré ustajnenie a zdravie, no aj adekvátne správanie sa ľudí k nim. Petíciu už odovzdali Európskej komisii.
Časy, keď do služby na družstve ráno a večer chodili desiatky dojičiek, sú dávno preč. Človeka nahradili stroje. No to, čo sme videli v Očovej, je však už ďaleko od zažitej predstavy. Posúďte sami.
Na svete žije približne 250 miliónov kráv, ktoré ľudia chovajú pre mlieko. Najväčším producentom mlieka je Európska únia, ktorá má 23 miliónov dojníc, z nich žije 650 v Očovej. Očovské družstvo sa v regióne zaraďuje medzi najväčších producentov mlieka.
Ešte pred pár rokmi mali aj tu iba klasickú dojáreň. Ráno a večer naháňali všetky kravy k strojnému zariadeniu, ktoré naraz podojilo desať kráv. O jeden stroj sa starali dve dojičky. Celé dojenie trvalo šesť hodín ráno a šesť hodín večer.
Rozhodujú sa samy
Dojičky už pri kravách nenájdete, dnes má všetko na starosti robot. V Očovej sú priekopníci, majú najviac robotických automatov na Slovensku. Štyri sú na farme v Očovej, ďalšie štyri v Dúbravách. Už druhý rok. Ide o najnovšiu generáciu dojacích robotov. Kravu nedoja dvakrát denne, ale podľa potreby. Robot ju podojí najskôr po siedmich hodinách od predchádzajúceho dojenia.
„Každých sedem hodín môže krava navštíviť dojacie zariadenie,“ hovorí Gabriela Hromadová, vedúca divízie živočíšnej výroby Poľnohospodárskeho družstva Očová. Najprv si myslím, že som jej zle rozumel. Alebo to nepresne povedala. Že môže navštíviť dojáreň, hádam musí! Potom zisťujem, že kravy v Očovej sa skutočne samy rozhodujú, kedy sa dajú podojiť. Keď krava cíti, že má veľa mlieka, vojde do dojacieho boxu. Robot urobí všetky potrebné úkony, ako je dôkladné vyumývanie a vydezinfikovanie vemena a sám krave nasadí aj dojacie zariadenie. Každú štvrtinu vemena dojí individuálne, počítač vyhodnotí, kedy treba prestať, vyhodnotí vlastne všetko. Zootechnik sa na zvieratá pozerá najmä s pomocou počítača. Robot sleduje nielen koľko mlieka krava nadojí, ale aj jej pohybovú aktivitu, prežúvanie, ruju, telesnú teplotu. Človeku signalizuje, keď sa niečo deje. Každá kravička má totiž na krku nielen svoje číslo, ale aj elektronický čip, podľa ktorého ju robot identifikuje. Počítač zároveň rozhodne, koľko krmiva má krava dostať, pretože granulovanú krmnú zmes dostáva iba počas dojenia. Za odmenu. Bežné objemové krmivo majú kravy k dispozícii na krmnom stole. To je plocha cez celú maštaľ, na ktorej je zmes vysypaná.
Kravy sú inteligentné zvieratá a aj medzi nimi sa nájdu špekulantky, ktoré chcú pochúťku aj skôr ako prejde sedem hodín. Sú bez šance, robot to rýchlo zistí a špekulantku pošle preč bez toho aby jej hodil čo i len za hrsť krmiva.
Juno je robot prihŕňač
Dojenie v očovských kravínoch je ako zo sci-fi filmu. Všetko funguje aj bez človeka. Aj keď ma Gabriela Hromadová ubezpečuje, že úplne bez človeka to určite nejde, neverím jej. To len tak zakrýva skutočnosť, že nás už začali úplne ovládať roboty. Moje obavy sa vystupňujú, keď vkročíme do kravína. Žiaden človek tu nie je. Iba kravy a... Odrazu z výklenku v stene vyjde čudo. Pripomína robota z Hviezdnych vojen, ibaže nerozpráva. Len si spokojne mrnčí a bliká.
„To je Juno,“ smeje sa na mojom prekvapení pani Gabriela a dodáva: „Automatický prihŕňač.“
Juno sa medzitým otočil o deväťdesiat stupňov a pomaly sa presunul na druhý koniec maštale. Potom začal svoju prácu, vencom na spodku poprihŕňal všetko krmivo. Takto to urobí každú hodinu. Juno má aj svoju kamarátku – šípovú lopatu, tá tiež každú hodinu pozhŕňa všetky fekálie, ktoré kravy vyprodukujú. Aj to bola kedysi práca pre gazdu.
Nemôžem sa zbaviť dojmu, že ten ľudský faktor predsa len zvieratám chýba. Veď gazda sa svojej kravičke občas prihovoril a poškrabal ju po chrbte. S námietkami neobstojím, v Očovej to isté, teda poškrabanie, zvládne automatická kefa. Keď kravička potrebuje poškrabať, príde k červenému klbku. Stačí, že zviera do kefy drgne a hneď sa roztočí. Krava si nechá preškrabať hlavu, potom sa posunie a kefa jej prehrabne chrbát. Nastavuje sa ako potrebuje, vidím na nej, s akým pôžitkom si to vychutnáva. Zisťujem, že život kráv sa posunul omnoho ďalej ako ten náš.
Ľudia ich pritom nič neučili, spoľahli sa na ich inteligenciu. V každom stáde sa nájdu zvedavé prieskumníčky, ktoré na princíp rýchlo prídu. A ostatné to od nich odkukajú.
Chýba už len hudba
Pred tridsiatimi rokmi mala krava svoje miesto, kde bola uviazaná. O tom, kedy bude žrať, alebo kedy ju treba podojiť, rozhodoval človek. Dnes má žrádlo k dispozícii 24 hodín denne. Keď chce, ide si oddýchnuť do svojho boxu na matrace, keď chce, dá sa podojiť. Možno tých „keď chce“ by sme našli v živote kravy viac, ale aj tak je tento systém ďaleko pred tým, čo požaduje petícia Slobody zvierat.
Očová chová holštýnske plemeno, ide o typ s vysokou produkciou mlieka. Súčasný priemer v Očovej je 23 litrov na jednu dojnicu. Niekedy je to viac, inokedy menej. Dobrá starostlivosť a voľnosť sa pozitívne prejavuje aj na dojivosti. Krava sa nikdy nemala lepšie, v Očovej už chýba iba hudba ako vo filme Slnko, seno, jahody. „Bola som aj v takých podnikoch, kde kravám hudbu skutočne púšťali,“ dodáva s vážnou tvárou vedúca živočíšnej výroby. Akoby ma chcela prekvapeniami úplne doraziť.
