Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Vedci študujú netopiere v Gavúrkach pri Dobrej Nive

Ranné rojenie je neprebádaným fenoménom u netopierov. Poviete si, načo je dobré sa ním vôbec zaoberať, veď máme aj iné problémy. Koho má zaujímať taký netopier? Mrzkáň mrzký...

Neviem, prečo ma zaujala vedecká kaviareň vo zvolenskej knižnici a jej netopieria téma. Nakoniec z nej aj tak nič nebolo. Mladý doktorand Ladislav Naďo sa ku skutočnej prednáške o netopieroch ani nedostal. Plénum, ktoré ho malo počúvať, tvorili budúce kozmetičky. A tak sa aspoň snažil zaujať príbehmi zo života zvierat. Nie žeby sme chceli pochybovať o inteligencii kozmetičiek, no predsa len druháčky na strednej a netopiere nejdú dokopy.

Kozmetičky sa zbalili a vyprázdnili študovňu, no ja sa vzdať nemienim. A tak dostávam sólo prednášku. Prečo by som sa s vami nepodelil.

Skryť Vypnúť reklamu

Každý loví inde

Raniak malý (Nyctalus leisleri), ktorého život skúma Ladislav Naďo, je chránený netopier. Aj keď nie je priamo ohrozený, patrí medzi vzácne druhy. Rozšírený je po celej Európe.

„Laická verejnosť (a, bohužiaľ, nielen ona) si myslí, že k zoologickému výskumu stačí poznať zvieratá. Nie je to celkom tak. V súčasnej zoológii je viac matematiky – najmä štatistiky – s ktorých pomocou sa študujú rôzne evolučné hypotézy,“ hovorí Ladislav Naďo z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Jeho snahou je nájsť mechanizmy, podľa ktorých sa pohybuje skupina netopierov v priestore a stratégie ich sociálneho správania.

netopier_490.jpg

Raniak malý. FOTO: ARCHÍV LN

Väčšina z nás považuje netopiera skôr za živočícha obývajúceho jaskyne, avšak niektoré druhy využívajú dutiny v stromoch. Kolónia v jednej dutine môže mať dvadsať až tridsať jedincov (často i viac). U niektorých druhov ide o stabilnú sociálnu štruktúru s vysokou mierou príbuznosti. Večer, keď sa zotmie, vyletia z dutiny a vyberú sa na lov. Každý loví inde. Ráno sa stretnú už možno v inej dutine, pretože každé dva až tri dni svoje obydlie striedajú. Vzdialenosť medzi dvomi po sebe využívanými úkrytmi môže presiahnuť aj niekoľko kilometrov a predstavte si, vôbec nepoblúdia, oni sa tam skutočne všetci stretnú.

Skryť Vypnúť reklamu

„Mojou úlohou je zistiť, ako sú schopné predať si informáciu o pozícii novej dutiny,“ hovorí mladý výskumník. Na to, aby zistil, ako sa dorozumievajú, je potrebné nahrávať prelety pred úkrytmi a zvuky, ktoré počas rojenia netopiere vydávajú a celé to analyzovať.

Algoritmy

Ráno, keď sa netopiere schádzajú pri novom domove, sa odohráva fascinujúce divadlo. Výskumník si všimol zvláštne, priam rituálne prelety a s tým spojené zvuky.

„Predpokladám, že práve v tom bude skrytý mechanizmus, ktorým si dokážu predať informáciu o polohe novej dutiny,“ vysvetľuje.

Každú činnosť z ríše zvierat možno skôr či neskôr pochopiť a možno ju aj využiť. Naďo sa pri netopierom výskume snaží vytvoriť algoritmus či počítačový program, ktorý by simuloval pohyb netopierov.

Skryť Vypnúť reklamu

Algoritmy sa využívajú aj pri GPS navigáciách. Človek sám by naň možno neprišiel, a preto sa pri navigáciách používa algoritmus, ktorý v praxi využívajú mravce.

Predstavte si mravenisko. Má svoju pevnú polohu a mravce sa okolo neho pohybujú viacmenej náhodne. Keď jeden mravec narazí na zdroj potravy, vráti sa najkratšou cestou do mraveniska a po ceste zanecháva feromónovú stopu. Keď ju objavia ostatné mravce, začnú sa pohybovať rovnako, ako mravec – objaviteľ. Za chvíľu je z chodníka diaľnica (link: http://en.wikipedia.org/wiki/Ant_colony_optimization_algorithms).

Aplikácií prevzatých zo živočíšnej ríše je podstatne viac. Napríklad satelity vo vesmíre do seba nenarazia, nie preto, lebo každý jeden riadi nejaký chlap s džojstikom. Každý satelit má v sebe program základných krokov. Ak sa k nemu približuje iný satelit, zapne trysku a vyhne sa mu zľava. Tento algoritmus je prevzatý od vtákov. Predstavte si kŕdeľ vtákov, ktorý sa snaží vyhnúť prekážke či zareagovať na náhly poryv vetra. Pohybujú sa ako jeden, pritom im nikto nevydáva povely, nikto ich let neusmerňuje. Majú to v sebe.

Ultrazvuk

Existuje možnosť, že u sociálnych organizmov, ktoré sú nútené sa pohybovať v prostredí so zníženou viditeľnosťou, sa vyvinie akustická sieť slúžiaca na komunikáciu medzi členmi skupiny. Napríklad veľryby so svojimi „piesňami“ s frekvenciou 20 Hz sú schopné komunikácie na vzdialenosti presahujúce tisíce kilometrov. Každý má charakteristický zvukový podpis, aj keď každý druh má svoj vlastný slovník, v rámci svojej skupiny sú schopné rozpoznať sa podľa zvuku. Nie je preto vylúčené, že sa podobná komunikácia vyvinula u netopierov (aspoň u niektorých druhov).

Nahrávanie netopierov nie je práve jednoduchou činnosťou. Vstávate o tretej a idete do temného lesa, k svojmu temnému stromu a čakáte, kedy sa jeho obyvatelia začnú vracať domov. Navyše je ich ťažké lokalizovať, akonáhle zmenia miesto, väčšinou ich stratíte a môžete vyhľadávať znova.

Nahrávky ranných rojení robil Naďo tri roky.

Vertikálne to nevie

Do stromu nalietavajú postupne. Vždy je pri diere iba jeden netopier. Ani ten nevletí hneď. Priblíži sa k diere a odskočí. Niekoľkokrát to zopakuje a keď prilieta ďalší netopier, až vtedy vojde dovnútra. Vedci predpokladajú, že všetko je práve v už spomínanom odskočení. Raniak má dlhé a úzke krídla a nie je schopný vertikálneho letu. Druhou vecou je, že lietacie svaly má napojené na zvukový aparát. „Výkrik vydá len vtedy, keď udrie krídlami. Vtedy z neho vyjde ten dostatočne silný zvuk s veľkým dosahom. Predpokladá sa, že takto sa snaží signalizovať ostatným z rodiny. Okolo stromu sa tak môže vytvoriť „zvukový maják“, ktorý funguje do vzdialenosti niekoľko sto metrov. Dovtedy to signalizuje, až kým ho nenahradí ďalší, ktorý priletí z nočného lovu,“ vysvetľuje.

Striedanie je znakom kooperácie, ktorá skupinu netopierov stojí veľa energie. „Zatiaľ nevieme, čo sa stane, ak sa do takého prepracovaného sociálneho systému dostane jedinec, ktorý signalizovanie odmietne a využíva iba jeho výhody. Asi majú spôsob, ako penalizovať tých, ktorí odmietnu spoluprácu,“ uvažuje mladý vedec.

Ladislav Naďo pracuje pod vedením svojho školiteľa Petra Kaňucha. Prvé výsledky výskumu už mali vyjsť už v odbornom časopise Acta Chiropterologica.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 830
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 214
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 085
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 189
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 14 372
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 136
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 076
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 12 013
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 342
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 498
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Srdciar Mahdalík otvorene o svojej kariére, odmenách za titul, ale aj vážnom zranení

Legendárna zvolenská „dvadsiatka“ v úprimnom rozhovore pre týždenník MY.

Kamil Mahdalík

Lesníci ukončili rekonštrukciu budovy na Sokolskej

Rekonštrukčné práce si vyžiadali viac ako 1,8 milióna eur.

Budova NLC po rekonštrukcii.

Štátne kúpele v Dudinciach zatvorili

Vedenie štátneho podniku sa rozhodlo zatvoriť celé liečebné zariadenie.

LD Diamant.
Technická univerzita vo Zvolene.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Už ste čítali?