Jána Chalupku už jeho meno predurčilo k dramatickému umeniu. Dnes je dramaturgom a umeleckým šéfom Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene. Svoj druhý domov v ňom našiel pred trinástimi rokmi, keď opustil rodný Kulpín v srbskej Vojvodine.
Kulpín je dedinou srbských Slovákov. Chalupka tam viedol ochotnícky divadelný súbor. Po štúdiu slovenského jazyka a literatúry pracoval v rozhlase a televízii Nový Sad a počas vojnových udalostí v bývalej Juhoslávii bol spolupracovníkom Slovenského rozhlasu v Bratislave a Banskej Bystrici.
Vo Zvolene ho prezývajú Domček. Kto mu prezývku dal, nevie. Mieni, že je to ekvivalent slova chalúpka.
Prečo ste opustili Vojvodinu?
- Keď pri bombardovaní značne poškodili infraštruktúru a zároveň aj vysielaciu techniku rozhlasu a televízie, v ktorej som pracoval, myslel som si, že sa už nemôže nič horšie stať. Bolo to obdobie, v ktorom sa ťažko pracovalo. Zrazu som sa cítil ako cudzinec na území, ktoré som predtým dôverne poznal. Na Slovensku som mal isté konexie. Viackrát som sem cestoval pracovne a aj vo zvolenskom divadle som robil dvakrát reportáž. Rozhodol som sa preto na čas zmeniť ovzdušie. Som tu dodnes.
V Kulpíne ste viedli ochotnícky divadelný súbor Zvolen. Napokon ste sa ocitli v stredoslovenskom Zvolene. Považujete to za náhodu alebo osud?
- Tiež si často dávam túto otázku. Tých magických súvislostí je viac. Pamätám si, že som raz čítal slovenský divadelný časopis Javisko. Bola v ňom recenzia na festival Zámocké hry zvolenské. Vtedy som si hovoril, že by som chcel byť súčasťou takéhoto veľkého festivalu. To sa mi splnilo. A je tu ešte jeden moment. Chodieval som na týždňovky na Slovensko na divadelné tvorivé dielne. Raz sme museli zostať vo Zvolene na dve noci. Akosi nefungovali autobusové spoje napriek tomu, že fungovať mali.
Na Slovensko ste prišli autobusom so zvolenským divadlom, ktoré malo vo Vojvodine zájazdové predstavenia. Hneď ste nastúpili do zvolenského divadla?
- Nebolo to úplne automatické, ale v princípe sme už boli pripravení na spoluprácu. V divadle som zakotvil asi po dvoch mesiacoch na pozíciu inšpicienta a herca malých javiskových postáv.
Dnes ste v profesionálnom divadle aj umeleckým šéfom. V minulosti tento post zastávali známi herci. Nepripomína vám vaša kariéra trochu americký sen?
- Možno, ale nie som karierista, je to preto mierne traumatizujúca etapa môjho života. Snažím sa vnímať ju len ako ďalšiu možnosť posúvať zvolenské divadlo a zároveň možnosť pracovať na sebe.
Nemáte teda ambície prebojovať sa na vyšší post?
- Nie. Čo asi nie je dobré, keď niečo také hovorí niekto vo vedúcej funkcii, ale moje osobné ambície sú v úzadí. Skôr mi záleží na tom, aby sa nám darilo udržiavať harmonický stav v divadle a stále viac ho profilovať. Dopĺňať o nové herecké mená a nové žánre.
Na Slovensko prišiel Ján Chalupka z Vojvodiny. Nedávno oslávil päťdesiatiny. FOTO: PAVEL ALBERT
Ani herecké ambície nemáte?
- Postupne som zistil, že sú väčší majstri a nechcel som im fušovať do remesla. Každé remeslo a každé umenie potrebuje isté dispozície. Obávam sa, že v mojom prípade herecké dispozície nie sú stopercentné.
V ochotníckom súbore v Kulpíne ste boli vedúcou osobnosťou. Čo to znamená?
- Je to človek, ktorý príde, odomkne, vykúri, všetko pripraví, dohliada na predstavenie a po jeho skončení poupratuje. Samozrejme, je to trochu nadsadené, ale skúsenosti z ochotníckeho divadla, z réžie ochotníckych predstavení a z úprav textu sa dajú dobre dajú zúročiť aj v profesionálnom divadle. Mimochodom, divadlo v Kulpíne má pevné korene a dobré zázemie. Je to zvláštny kultúrny fenomén, ale každá, aj najmenšia osada má vlastný divadelný súbor. Kulpínsky Zvolen je ochotnícky spolok, ktorý zlučuje divadlo, folklór a poéziu. Snaží sa zachovávať slovenský jazyk, kultúru a tradície.
Vo Zvolene ste začínali ako inšpicient, ktorý medzi iným zodpovedá za včasnú účasť hercov na javisku. Treba ich obháňať?
- Záleží od toho, aký je deň, akú majú náladu. Nemôžem konkretizovať, ale sú herci, ktorým by sme to „naháňanie“ mohli trochu tolerovať, pretože už sú súčasťou dejín tohto divadla. Nikdy som však nemal pocit, že sa táto tolerancia zneužíva.
Vo vašej reči nebadať žiadne medzery a žiadny akcent, ktorý by naznačoval, že ste bezmála štyridsať rokov svojho života prežili v Srbsku, aj keď ste srbský Slovák.
- Takmer desať rokov som pracoval vo vojvodinských médiách, ktoré sú v slovenskej reči a bolo povinnosťou zdokonaľovať sa v správnej slovenčine. Vojvodinská slovenčina je zakonzervovaným stredoslovenským nárečím, takmer unikátnym, ale aj na základných a stredných školách sa učitelia snažia dostať slovenčinu do spisovnej polohy. Napriek tomu mi po príchode na Slovensko asi rok trvalo, kým som vychytal všetky špecifiká čistej slovenčiny.
Bolo divadlo vaším snom už v detstve?
- Nie. Chcel som študovať psychológiu spolu s kamarátom Ivanom Hansmanom Jesenským, ktorý je dnes režisérom v Slovenskej televízii. Obidvaja sme sa napokon ocitli na Slovensku, ale za úplne iných podmienok a v inom období.
Neťahá vás to domov? Neuvažujete niekedy nad návratom do Vojvodiny?
- V rodisku som síce strávil väčšiu časť svojho života, ale nepociťujem nostalgiu typu, že nevyhnutne sa musím vrátiť práve tam. Vo Zvolene a vo zvolenskom divadle som zistil, že domov nemusí byť len jeden. Samozrejme, vždy keď mi to dovolia pracovné povinnosti, vraciam sa domov. Je to niekoľkokrát za rok. Mám tam rodičov a rodičovský dom, o ktorý sa treba starať. Pri návrate je zo mňa zrazu maliar a všestranný remeselník.
Tvorbu dramatika Jána Chalupku bezpochyby dôverne poznáte. Čo z nej vám zaimponovalo?
- Klasikou je Kocúrkovo, ale mňa oslovila Trinásta hodina, ktorú som robil vo Vojvodine. Je to nenáročná, ľahko napísaná komédia, ktorá zarezonuje bez toho, aby sa v súčasnosti musela výraznejšie adaptovať. Je na predvolebnú tému a nepotrebuje žiadnu násilnú aktualizáciu.
Mali ste ho na literatúre ako povinného autora?
- Na strednej sme rozoberali trochu jeho tvorbu v rámci kľúčových autorov pre slovenskú literatúru, ale nie dopodrobna. Povinný bol na vysokej škole.
Hovorí sa o vás, že ste expertom na čaj a víno.
- Expert nie, ale selektujem podradnosť a kvalitu. Ak si mám s niekým posedieť pri víne, uprednostním kvalitnejšie, aj keď drahšie. Z lacného bolí hlava. Čo sa týka čaju, robím si bylinkové čaje z vlastných zásob. V okolí Zvolena stabilne zbieram zhruba desať druhov byliniek.
Ste teda aj bylinkár. Čomu sa ešte venujete, keď nie ste v divadle?
- Veľa čítam, literatúra je mojím stabilným hoby, ale veľké množstvo z toho sú divadelné texty. Okrem toho milujem prechádzky v prírode a občas si zarybárčim. V poslednom období dosť málo. Nepatrím medzi fanatických rybárov, pre mňa je to príležitostná dobrá zmena. Tiež rád varím kotlíkový guľáš. Dokážem fungovať aj v kuchyni, ale pôžitok mám z varenia v prírode. S priateľmi sa pravidelne zúčastňujeme súťaží, na ktorých sa varí guľáš či halászlé. Nejde nám o vítazstvo, ale o to, aby sme sa odreagovali.
