ZVOLEN. Vznik slovenskej štátnosti bude asi navždy prikrývať tieň fašizmu. Tento štát ho má zapísaný v rodnom liste. Nevieme sa ho zbaviť, a tak ľahko sa ho nezbavia ani ľudia, ktorí sa za Slovenského štátu nejakým spôsobom angažovali.
Slovenský básnik M. J. Milov (vlastným menom Ján Milo) strávil vo Zvolene posledných štrnásť rokov svojho života. Mal blízko k Matici slovenskej, a preto sa práve táto organizácia rozhodla pri príležitosti stého výročia narodenia M. J. Milova uctiť si ho pamätnou tabuľou.
Dodatočné schvaľovanie
Výroba tabule stála takmer tisíc eur, všetko zaplatili synovia básnika. Matica oslovila mesto, to našlo vhodnú budovu v Trhovej ulici. Tabuľu slávnostne odhalili pred niekoľkými mesiacmi. Spolu s predsedom miestneho odboru Matice slovenskej sa slávnosti zúčastnil aj primátor Zvolena Miroslav Kusein. Všetko bolo v najlepšom poriadku, až kým sa na programe rokovania posledného zastupiteľstva neobjavil návrh na dodatočné schválenie osadenia tejto tabule poslancami. Prečo nie, ide o formalitu, takpovediac zlegalizovanie osadenia tabule na mestskej budove. To sa predsa stáva. Všetko mohlo byť v poriadku, no poslanci prekvapili a osadenie už namontovanej tabule neschválili. Do väčšiny chýbal jediný hlas. Poslancom prekážal tieň minulosti, ktorý tohto básnika sprevádza.
Šedo: To tam nemá čo robiť
„Táto tabuľa bola osadená bez toho, aby to v zmysle platného všeobecne záväzného nariadenia schválilo zastupiteľstvo,“ hovorí poslanec Vladimír Šedo. Na predposlednom rokovaní zastupiteľstva to poslancom pripomenul a návrh sa dostal na program októbrového rokovania poslancov.
Aj napriek tomu, že viacerí argumentovali, že nejde o mestské ocenenie, poslanci hlasovali. Ešte predtým vystúpil poslanec Šedo a poslancom oznámil, že takéto schválenie nie je vhodné.
„Bol som proti umiestneniu pamätnej tabule na mestskú budovu. To tam nemá čo robiť,“ odmieta poslanec a vysvetľuje: „Básnik Milov bol veľkým obdivovateľom fašistického Slovenského štátu. Toho štátu, ktorý schvaľoval represívne zákony voči občanom židovského pôvodu a posielal ich do koncentračných táborov.“
Kňaz, nie politik
Básnikov syn Peter Milo tvrdenia poslanca odmietol aj na rokovaní zastupiteľstva. „Pripomínať vraždy spáchané v období Slovenského štátu vo vzťahu k tomuto básnikovi je totálny nezmysel, pretože M. J. Milov bol vtedy katolíckym kňazom a nie politikom. Nebol ani členom Hlinkovej strany, ani Hlinkovej gardy,“ hovorí.
Podľa Vladimíra Šeda je jedno, či M. J. Milov bol politikom alebo nie.
„Vo svojich básnických zbierkach to vyjadril jasne, a preto sa každý normálny človek, ktorý odsudzuje fašizmus, musí po osadení tejto tabule cítiť dotknutý,“ dopĺňa Šedo.
Básnikov syn rozhodnutie poslancov rešpektuje, no myslí si, že M. J. Milov by vo Zvolene pamätnú tabuľu mal mať. Keď nie na mestskej budove, tak na inej. Pripomína, že aj v minulosti sa pomníky vo Zvolene odstraňovali. Začiatkom sedemdesiatych rokov bola na príkaz OV KSS z parku Ľudovíta Štúra odstránená busta J. C. Hronského aj s podstavcom (Hronský emigroval pred perzekúciou do Južnej Ameriky).
„Na podstavec dali reťaz a celý pomník vytrhli za traktorom,“ dodáva Peter Milo sklamane. Dobre vie, že ďalšie námietky sú už zbytočné a nedávno osadenú pamätnú tabuľu básnikovi M. J. Milovovi z budovy v Trhovej ulici už čoskoro odstránia.
